autor: Miroslav Kriško, nástenkár SZM a.s. 

ročník: 1957.

bydlisko: Prievidza

Nevstúpiš dva krát do tej istej rieky. 

2. ročník Rajeckého maratónu v roku 1985 bol prvý maratón, ktorý som vyhral.

22. ročník RM bol zatiaľ posledný, ktorý som dobehol (odpustite, tak silné slovo).

Medzi tým uplynulo 20 rokov. 

KROK PRVÝ.

Nie veľa si z prvého vstúpenia do Rajeckej rieky pamätám. Veľa si ale pamätá moja bežecká kronika, do ktorej som zapisoval fakty, zážitky a pocity od môjho prvého maratónu v roku 1980 až do roku 1990. 

Na 2. ročník Rajeckého maratónu, ktorý sa konal 10. augusta 1985 ma upozornil môj kamarát Jožo Ištok. Napriek tomu, že aj on behal a behá dodnes, chodieval so mnou na maratóny ako tréner, šofér, hovorca, lekár, doprovod na bicykli a ešte asi desať ďalších funkcií, ktoré hravo zvládal.

Niekde zistil, že prvá cena na 1. ročníku Rajeckého maratónu bol galuskový favorit. Z tejto zaručenej správy sme odvodili, že takáto cena nevídaná a pre mňa prepotrebná, bude aj na druhom ročníku. 

Plánoval som presedlať z behu na triatlon. K tomu bol potrebný bicykel, ktorý som nemal. Pamätníci iste pamätajú, že zohnať v tom čase pretekársky bicykel nebola vec jednoduchá. Stál iba 1 500,- Kčs, ale dopyt vysoko prevyšoval ponuku. 

Ceny za umiestnenia na bežeckých podujatiach neboli pre mňa nikdy hlavným motívom. 2. ročník RM je jediná výnimka. Najjednoduchší spôsob, ako sa stať majiteľom "galuskáča" a následne triatlonistom, bolo víťazstvo v Rajeckom maratóne.

Štartu predchádzala úsmevná príhoda s mojou lekárkou. V tom čase bolo potrebné mať na každej prihláške na beh potvrdenie od lekára. A moja lekárka, nadmieru svedomitá, mi prihlášku nepotvrdila. Vraj vysoký tlak. Pravda je, že u nej som ho mal vždy vysoký. U iného lekára nikdy. 

Nazýva sa to syndróm bieleho plášťa. U mňa to bol syndróm jediného bieleho plášťa, plášťa mojej doktorky. 

Prihlášku, ktorou ma pani doktorka diskvalifikovala z radov "závodníkov" som si nalepil do kroniky ako predmet doličný. 

Nemajú to ľahké tí, čo po maratónskych víťazstvách túžia. 

Maratónsky protestsong

Jedna žena v bielom plášti

Nad ortuťou čelo vraští

Keď dovraští ihneď začne

Závodne nie, rekreačne

Ja bezmocne volám zrada

Vráťte naspäť na meč hada

Našťastie protestná básnička nebola jedinou obranou. Kamarát Paľo Šurkala mi zohnal potvrdenie u iného lekára. K básničke, ktoré som už vtedy smolil, musím pripojiť vysvetlenie. V tom čase som si myslel, že had v lekárskom znaku sa obtáča okolo meča. Dnes už viem, že ide o pútnickú palicu.

Trať RM v roku 1985 bola trochu stúpavejšia, ako dnes. Nebežal sa úvodný okruh v Rajci, preto bola obrátka posunutá až za Čičmany, po stúpavej ceste smerom na Zliechov. 

V osemdesiatych rokoch mala Prievidza silnú zostavu maratóncov. O tempo až po obrátku sme sa starali traja z Baníka Prievidza. Paľo Šurkala, Vlado Daniš a ja. 

Šokoval ma hlavne Paľo. Bežal bezstarostne, akoby bol cieľ v Čičmanoch. Dalo sa očakávať, že na to doplatí. Oveľa silnejší súper bol Vlado Daniš.  

Keď Paľo po obrátke zaostal, zvažoval som, či počkať na bežcov, ktorým sme s Vladom ušli, alebo pokračovať v rýchlom tempe. Pokračoval som, aby zaostal aj Vlado.

Nech si chlapci myslia, že som uťahal Daniša. Pred ním mali väčší rešpekt. Tempom pod 3:30/km som sa približoval k vysnívanému galuskovému favoritu. 

Maratónskej atmosféry do Rajca sa prišiel nadýchať aj František Falat, legenda prievidzkého maratónu predošlej generácie. 

Vtedy už päť rokov maratón nebehal, ale ešte si dobre pamätal, čo dokáže urobiť s bežcom prehnané tempo okolo 25 km. Upozornil ma na to. Nebral som jeho slová na ľahkú váhu, ale nespomalil som. V klesaní mi nohy bežali samé. Mohol som sa s ním rozprávať. Veril som si a so spomalením v závere som počítal. Prišlo. Stoplo si ma na jeho obľúbenom mieste, na 35 km. Ale nebol to stopár príliš nezdvorilý. Zažil som už aj horších. Zviezol sa so mnou až do cieľa. Vzhľadom k náskoku, ktorý som mal, nenarobil veľkú škodu. 

Z bicykla mi vtedy radil aj doc. Máca ( bývalý vynikajúci maratónec).  Podľa tempa, akým som sa valil od 25 km mu vychádzalo, že môžem atakovať hranicu 2:30. Mňa ale čas nezaujímal. Zaujímal ma iba bicykel. 

Postupne som odhodil šilt, okuliare. Znervózňovali ma. Kua, veď do Uajca dobehneš holý, brblal Jožo. Nebežalo sa mi už tak ľahko, ako po 35 km. 

Do cieľa bolo ďaleko, síl už málo. Vymyslel som si odpútavcií manéver. Do cieľa chýbalo ešte sedem kilometrov. 

Rozdelil som bicykel na sedem častí : rám, kolesá, brzdy, prehadzovačky, stred, barany, sedlo. Po každom kilometri som si príslušnú časť primontoval na bicykel v mojej hlave. 

V Rajci na námestí bol bicykel kompletný, ale žiaľ iba v mojej hlave.

Cena za prvé miesto bola totiž z dreva vyrezaná Čičmianska žena. Škerila sa na mňa dreveným úsmevom. O nič menej dreveným, ako môj po zistení, že Jožova zaručená správa nebola až tak úplne zaručená. Ako väčšina Jožových zaručených správ. "Kua, ale minuý uok ho ten Balošák vyhual", uzavrel to Jožo. 

Po dvadsiatich rokoch som sa Vlada Balošáka na bicykel spýtal. Zaručená správa znie: Vlado Rajec vyhral, ale bicykel nie. 

Často a veľmi rád na toto milé nedorozumenie spomínam. Hoci s Jožom už nie som v kontakte viem, čo by povedal: "Kua, ale mohou ho vyhuať!"

Záhradka na streche nášho auta, ktorú sme na ňu namontovali bola teda zbytočná. Ale sklamaný som nebol. Bicykel som si neskôr kúpil. Maratónske víťazstvo sa však kúpiť nedá. A to ani dnes.

Neviem, či moja bývalá pani doktorka čítala v tej dobe Smer. Ak áno, určite plánovala vyhrešiť ma. To som sa však už nikdy nedozvedel. Nikdy som u nej odvtedy nebol. Nie preto, že by som sa na ňu hneval. Ale od nej som vždy odchádzal ako ťažko chorý človek. 

Dnes mám doktorku úplne opačnú. Jej prístup mi vyhovuje. Lieči podobne, ako MUDr. Skružný vo filme Věsnička má středisková. Vie problém zľahčiť. Odchádzate od nej s hanbou, že ju s takou prkotinou otravujete. 

Lekár iba lieči. Príroda uzdravuje.

Škoda, že v čase 2. ročníka RM mal Miro Hazucha, športový redaktor krajského denníka Smer dovolenku. Mohli ste si prečítať, ako zanietene vedel o behu písať on. 

Vďaka tomu, že Kronika si pamätá viac ako ja, môžem uviesť svoje medzičasy:

A na potvrdenie mojej teórie o potrebe bežať v Rajci druhú polovicu rýchlejšie: druhý polmaratón bol o 4 minúty a 12 sekúnd rýchlejšie ako prvý.