17. máj 2006

Záhada hlavolamu je vyriešená! eN si svoju veľkú hlavu príliš dlho lámať nemusel. Vďaka tomu môžeme vygumovať otáznik, ktorý svietil pred jedným menom v AA rebríku.. 

Výsledky Vienna City Marathonu 2006 tvrdia, že Andrea Berešová bežala maratón vo Viedni, na ktorý sa dlhodobo pripravovala, za 4:31:08. Pre eN to bola záhada hlavolamu ako vyšitá. Nemal ale prsty od ježka dopichané. Nepokúšal sa ho z klietky dostať von. Usúdil, že Andrea posunula číslo nejakej kamoške, nech sa raz aj ona veľkou maratónskou lyžicou nakŕmi. Dal pred meno A.B. v AA 06 rebríku otáznik a mal "vystaráno". 

Na adresu Prešporskej trojice Ján, Dávid a ?Andrea, bežiacej od štartu do cieľa plece pri pleci, si len zažartoval, že mohli ušetriť a kúpiť si iba jeden chip. Vtedy netušil, že oni na šetrenie odkázaní nie sú. 

Včera sme dostali mail z lepšie informovaných kruhov, ktorý tvrdil, že Andrea vo Viedni určite bežala. Bežal aj Dávid Nagy. eN ho našiel v AA rebríku 05 aj 06 a vedel, že tiež zaostal za svojou výkonnosťou vyše hodiny. 

Ján Kasper ( 4:31 - 4590. / 393. M50 ) sa ani v jednom rebríku pred VCM nenachádzal. Nemohol. Svoj prvý maratón v živote bežal práve vo Viedni. Vraj naň trénoval iba na behátku vo "fitku". Andreu a Davida si vzal do Viedne ako nosičov vody a bodyguardov tempa. Divné? Nie pre toho, kto čítal mail z dobre informovaných kruhov.

Jožo Vrták, starr televízneho prenosu z PIM 2006, celému svetu v krátkom rozhovore tvrdil, že ekonomická situácia na Slovensku sa lepší. Ľudia vraj začínajú chápať, že beh je život. Slová ako z veľkej knihy. Akurát eN nerozumie, prečo si Jojo svoj život na behoch s obľubou skracuje :-).

Príbeh našej Prešporskej trojice potvrdzuje Jožove slová. Ekonomická situácia Jána Kaspera vraj fakt nie je zlá. Môže si dovoliť angažovať dvoch vodičov. Môže si dovoliť, aby mu druhá najlepšia maratónkyňa Slovenska nosila a podávala vodu, ako biblická Ráchel. Môže, má na to.

Je dobré, že aj movitejší ľudia začínajú behať. Je dobré, že aj movitejší nám dodávajú na rebrík čoraz vzácnejšie maratónske výkony. Za každý sme povďační. Nezáleží na jeho kvalite. Nad našim rebríkom svieti veta prezidenta Šaňa, ktorou sa riadime: „Každý kto odbehol v živote čo len jediný maratón a je jedno, či rýchlejšie, alebo pomalšie, má môj obdiv." 

Peňaženka eN zatiaľ kvalitatívnu zmenu nezaznamenala. Nevidí na Andreinom a Davidovom pomalom behu nič zlé. Iba im tíško závidí. Keby si na túto úlohu pozval Ján jeho, určite by neodmietol. Neprekážal by mu čas nad štyri hodiny, z ktorého má bobky. A prvomaratóncovi by aj básničku zložil.

Na dôkazných fotografiách firmy ActionPhoto sme si dovolili vygumovať červené písmená. Nemá čo mať Slovák, ktorý prebehne maratón, na sebe žiadne červené "fujtajble". 

P.S. Davidova fotografia priviedla eN do pomykova. Nevie sa ubrániť dojmu, že fyziognomická podobnosť s ním domýlila jeho krysu, ktorá pre zmenu brzdila Davida. Ale to sú len dohady.