8. jún 2006

Hovoriť je striebro, ale mlčať je zlato. Keby eN včera mlčal, mohol dnes hrať informovaného. Nemlčal, ergo priznal svoju neinformovanosť.

Je zložité hovoriť, koľko meria guma, keď nedržíte oba jej konce vo svojich rukách. Poviete, že meria meter a ruka na druhej strane ju natiahne na dva. A skoro všetko, o čom hovoríme skôr, ako sa udeje je guma, ktorej konce nedržíme. 

Výnimkou sú gumené nohy na obrázku, ktoré gumené boli, keď ich eN fotil, sú a asi budú aj zajtra. Nie sú to nohy gymnastu, ani karatistu. Sú to nohy maratónca. Nohy, ktoré pred pár minútami odbehli maratón.

Vždy, keď v správe z maratónov príde reč na Jančiho Hazuchu, eN si neodpustí spomenúť jeho obdivuhodnú ohybnosť. Obdivuhodnú o to viac, že má už 63 rokov. Ale gumené nohy na fotke nie sú jeho. 

Sú chlapíka, ktorý dnes natiahol jeden koniec gumy z Belgicka, až za kanál La Manche. Tým urobil z eN neinformovaného tvora a prezidenta ultra bežcov Mariána Michalíka snáď aj nasrdil. 

MM a po ňom aj eN, ešte včera tvrdili, že gumu ťahajúci chlapík bude s dvojkrížom na hrudi utekať Flámskou nocou v Torhoute na ME v behu na 100 km. 

Nebude! Ondrej Evin, sa benjamínkom v Slovenskej ultra bežeckej družine nestane. Skoncoval so svojou nezamestnanosťou. Už dva týždne maká. Prácu našiel až za kanálom, v Anglickom Birminghame. 

Po dvoch týždňoch v práci sa novému zamestnancovi, ktorý si svoje miesto váži, vybavuje voľno zložito všade na svete. Nečudo, že Ondrej v Belgicku utekať nebude.

Ako túto informáciu vyriešil  MM, čoby vedúci výpravy, nás určite po návrate domov poinformuje. 

Aby ste uverili aspoň tomu, že nohy sú naozaj Ondrejove, poprosili sme ho, aby sa poskladal na obrázok celý.