18.  Záhorácky maratón
Senica - 24.  6.  2006

Minuloročný Senický paradox organizátori dokázali vyriešiť. Posunuli cieľ 1/2 maratónu bližšie k štartu. O hodne ďalej behávali podmiereční. 

Jeden paradox je vyriešený, ale na druhom organizátori nepochopiteľne lipnú. Podľa nás by najvyššiu odmenu mali odovzdať prvému v cieli. Ak to bude 100 ročný borec, o to viac si ju zaslúži. 

Senica to vidí inak. Najvyššiu odmenu, 10 000 Sk dostane víťaz v M20. Ak pribehne do cieľa prvý veterán, má smolu. Dostane iba polovicu. Dokonca menej, ako druhý v M20. Prečo? Je jeho celkové prvenstvo menejcenné? 

Škoda, že sme sa nespýtali na názor toho, koho sa to najviac týkalo. Vlastimil Bukovjan ( 2:39 - 1. / 1. M40 ), už 45 ročný Český bežec z Otrokovíc s prehľadom zvíťazil. Jeho výkon poznačila 31 stupňová teplota vzduchu na štarte, ktorá klesla v cieli iba na 28 stupňov.
Na najvyššom stupni pre celkového víťaza 18. ZM nebolo badať jeho rozčarovanie, alebo nespokojnosť.
Nevieme, či nás Vlastimil číta. Nemáme na neho ani kontakt. Radi by sme poznali jeho názor na diskrimináciu starších pánov. 
Pokúsime sa ho zohnať, lebo náš hlas, ktorých sa delenie peniažkov netýka, k ušiam organizátorov do Senice len ťažko doletí. 

Pošetilé by bolo pýtať sa najrýchlejších troch M20-károv, či má byť M20 zvýhodnená. Zatiaľ im to neprekáža. Opýtame sa, keď budú M40, alebo M35, ak aj na Slovensku začnú platiť nové veteránske kategórie.
Peter Tichý
( 2:43 - 2. / 1. M20 ) sa netajil ambíciou prvé miesto z minulého roku obhájiť. Pri minuloročnej konkurencii by sa mu to napriek teplu a boľavej nohe aj podarilo. 
Vlastimil je ale tvrdší oriešok. Nezabúdajme, že mu patrí 10. miesto v Slovenských historických maratónskych tabuľkách za výkon 2:16:02! Aj keď to bolo už pred 15 rokmi, na to, aby ho Pefo porazil, musí byť 100 % fit. A to v Senici v roku 2006 nebol. 
Ceníme si, že sa s nami Peter podelil o dojmy, napriek tomu, že sa mu maratón nevydaril celkom podľa očakávania.

Ahoj.

Tu je dôkaz môjho sunutia sa do cieľa. Čoho som sa najviac obával, sa potvrdilo. 

Teraz je 0:25 hod. Vrátil som sa z oslavy švagrových menín ( Ján ). Našťastie mám garáž iba 20 m od domu. Ale aj to bolo pre mňa utrpenie prejsť. Achilovka ma ukrutne bolí.

Od 5 km mi Vlasto ušiel. Dal som na Teba a nehnal som sa za ním. Ale od 10 km som už na ľavú nohu našľapoval iba ako chodec. Napriek tomu som ho 200 m po obrátke dobehol. 

Na 25 km som bol rozhodnutý, že prebehnem ešte jednu 5 ku a končím. To som už len tak šolichal. Bolesť začínala byť neznesiteľná. 

Žena ma však na tridsiatke autom nečkala, za čo som ju preklínal. Objavila sa až na 32 km. Nezastala. Iba mi oznámila, že mám vraj pred Moravcom náskok 3 min a Bukovjan je M40. Z prvého miesta sa vraj nevzdáva.

Keby som ju dočiahol, tak by som ju hádam zbil. Tak som bol na ňu nahnevaný. Ale nakoniec som rád, že ju mám. Nedobehol by som to bez nej. 

Podržala mi psychiku tak, ako na prvej chodeckej 100 vke. Tiež som mal v úmysle vzdať. Iba vďaka nej som ju vtedy došiel a určite by som sa na štart ďalších šiestich 100 viek nepostavil.

Dnes, lebo zajtra bude až keď sa vyspím, som sa presvedčil, že darmo je srdce v pohode, keď štrajkuje pohybový aparát. Od stredy som cítil, že to s pätou nie je v poriadku, ale nechcel som si to pripustiť, lebo fyzicky som sa cítil veľmi dobre. 

Ale po mojej "vydarenej zime" bežať v priebehu piatich týždňov tri maratóny, medzitým chodeckú 10 tku po 4:30 / km a bežeckú 6 tku po 3:13 / km som asi nejako pocítiť musel. Možno to tak má byť a na nejaký čas ma to aspoň umerkuje. 

Počítam, že týždeň ( a to budem rád ) určite neurobím bežecký krok. Potom uvidím. Chodecké by som nejaké rád urobil, na veteránske ME by som išiel rád. 

Tu sú ešte moje medzičasy

 5 km -   18:10  /  18:10      25 km - 1:31:10  /  18:15

10 km -   36:22  /  18:12      30 km - 1:51:54  /  20:44

15 km -   54:47  /  18:15      35 km - 2:12:50  /  20:56

20 km - 1:12:55  /  18:17      40 km - 2:33:52  /  21:02

42 km - 2:43:23  /   9:31

Maj sa, idem sa pokúsiť zaspať. Čauko. Pefo

- - - - - - 

25. 6

Bol som u suseda, ortopéda. Je to s najväčšou pravdepodobnosťou zapálená achilovka. Dva týždne kľud.

eN dumá nad riadkami, ktoré Peter poslal. Najprv ho bolela päta, po behu prešla bolesť do achilovky. Vitaj v Klube! Takéto problémy má eN už vyše desať rokov a na oboch nohách. 

Z troch prvých pretekárov, ktorých eN stretol pri vbiehaní do Šaštína bežal s najväčšou iskrou Ján Moravec ( 2:46 - 3. / 2. M20 ). eN vtedy tipoval, že aspoň jedného z vedúcej dvojice by snáď mohol aj poraziť. Po behu nám potvrdil, že sa mu vtedy bežalo veľmi dobre. 
Mal hlásenie, že Peter Tichý má problémy a kráča. Nechápal, že ho nedobieha. My chápeme. Peter je chodec, vie kráčať veľmi rýchlo. 
Janov výkon potešil pokladníka Záhoráckeho maratónu viac, ako výkon Vlastimila. Možno aj preto, že bolo Jána, dostal o liter viac. To, že meniny mal aj Vlasto BukovJan, si už pokladník nevšimol. 

Radoslav Pauliny ( 2:46 - 5. / 3. M20 ) z Liptovského Mikuláša sa tento rok špecializuje na tesné podliezanie kultových hraníc. V Čadci to bolo tempo 4 min / km, v Senici tri hodiny. Bol piaty a posledný pretekár, ktorému sa to v Záhoráckej peci podarilo. Potešil tým rebrík, ktorému sa zdá, že výkonov s dvojkou na začiatku je toho roku málo.
Organizátori to patrične docenili. Napriek tomu, že za Vlastimilom zaostal 20 minút a štyri priečky, jeho výkon mal na Senickej burze cenu iba o 1000 korún nižšiu. Nevytýkame to Radovi, ale Senickej burze. 

18. ZM odštartovalo iba 45 pretekárov, z toho dve ženy. Obe do cieľa dobehli. Zo 43 mužov do cieľa nedobehli štyria. Najpočetnejšou age kategóriou bola M40. Odštartovalo 18, dobehlo 16 borcov. V "hlavnej" M20 12/11, M50 9/9 a v M60 4/3.

M40 bola nielen najpočetnejšia, ale dodala aj nedoceneného víťaza v absolútnom poradí, o ktorom sme sa už zmienili.

Druhého 40-nika Jana Kuchárika ( 2:54 - 4. / 2. M40 ), napriek tomu, že je Jano a mal tiež meniny, eN vyhrešil.
Zbytočne si totiž minul jeden maratónsky náboj. Minulý rok strieľal svojim delom dva krát. Skvelé zásahy ( 2:35 a 2:40 ).
Na tropickej Senickej strelnici bola však jeho streľba vopred odsúdená na  zásah mimo cieľ. Jano veľa maratónov za rok nebehá. Dúfame, že aspoň jeden čas, podobný minuloročnému nám vystrelí a na rebrík do konca roka zavesí.
Utrpenie Jana na trati, ktoré si musel vytrpieť každý pretekár, pre neho nekončilo v cieli. Pokračovalo aj počas vyhlasovania víťazov. Tak, ako sa nevedel dočkať cieľa, nevedel sa dočkať ani konca vyhlasovania. Ale dočkal sa. Cieľa, aj konca vyhlasovania a ako dokazuje foto vpravo aj zlepšenia nálady. 

Vlado Balošák ( 3:03 - 6. / 3. M40 ) docestoval do Senice s Petrom Tichým. Asi prvý krát v živote videl u neho našu nástenku. Nevie si inak eN vysvetliť jeho zmenu názoru. Už chce zaknihovať aj nadmierečné behy. Pošle, započítame. Akcií nie je nikdy dosť.
V Senici sa Vlado stal lídrom rodiny. Anka neprišla, on púť žeravým údolím smrti zvládol. Má 120 akcií, Anka 119. Ich manželský rekord už počúva na číslo 239. 
Vo svojom treťom maratóne v tomto roku sa mu nepodarilo dostať pod tri hodiny. Okrem veľkého tepla má jednu poľahčujúcu okolnosť. Rytro.

Miro Šorek ( 3:16 - 9. / 4. M40 ) chytil druhú miazgu. Netajil sa cieľom, umiestniť sa medzi šesticou najlepších vo svojej kategórii. eN sa z toho teší hneď dva krát. Po prvé preto, že dopraje dobrý výkon každému, po druhé, Mira opäť maratón baví a jeho auto mu rieši ťažkosti s cestovaním za nimi.
Za výborným výkonom na Kysuckom maratóne, ktorý na umiestnenie nestačil, zaostal v Senici  až 20 minút a stačilo to na umiestnenie. Príčiny pomalého behu sme všetkých pretekárov sme už viac krát spomínali. Počtom svojich maratónov sa Miro sa blíži k 50-ke. O chvíľu je náš.

Veľmi skoro dobehol Milan Vago ( 3:31 - 14. / 5. M40 ) eN a jeho krysu. Vie dávkovať tempo na lekárnických váhach. Beži len o jeden centimeter na jeden krok rýchlejšie, ale eN sa ho nevie udržať. Ale teraz sa o to ani nepokúšal. Cítil, že ešte dostatočne nestihol stráviť Rytro. Nečudo, že mu Milan cca od 27 km nadelil 10 minút. Na trati sa Trnavský atóm opäť trochu rozštiepil a mezi jeho dvomi časticami dobehol eN. Ale hneď po dobehu sa oddelené častice dali dokopy. Na foto sa už eN nezmestil, lebo TT atóm tvoria iba dve elementárne častice, Milan Vago a Jaro Szeliga. 

Rozdelilo sa aj bratské duo z Trenčianskych Teplíc. Mira pritiahli Donovaly, Jaro zvolil Senicu. V Čadci sme pekne vítali po dlhej zberačskej pauze Jara Pavlackého ( 3:36 - 16. / 6. M40 ). Odvtedy zveľadil bratský rekord už o dve akcie. Jaro dobehol eN tesne po obrátke. Dlho sa striedali vo vedení. Pred poslednou dedinkou náhle ožil a ušiel mu. Horúce počasie roztiahlo koľaj, po ktorej utekal eN aspoň o 10 kilometrov. Nebývala kedysi dedinka tak dlhá. Jarove koľaje sa asi neroztiahli. Dobehol 5 minút pred eN, ktorý ho zachytil pri pohľade do budúcnosti. Určite počíta budúce Perly a akcie. 

- - - - - - - - - - - Doplnené 27. 6. 2006 - - - - - - - - - - - 

Peter Polák ( 3:13 - 7. / 1. M50 ), víťaz M50, nemá vo zvyku chváliť sa. Dokázal to na stupňoch víťazov. Vo svojej odpovedi na otázku, ako sa mu bežalo, nezabudol zdôrazniť, že dosiahol najhorší čas, zo svojich 155 maratónov. 
58 ročný borec, 226 akcií, z toho 155 klasických maratónov, si na prvom stupni M50 sype popol na hlavu, že čas 3:13 je jeho najhorší! Peter nie je Babička, paní kněžná preto mlčí. A miesto nej vzdychá eN:, „Šťastný to muž!"
Peter nás poprosil, aby sme sa poďakovali dobrodincovi na bicykli, ktorý mu na trase od meškajúceho vlaku k prezentácii ( 4 km ) odviezol tašku. Ľahšie sa mu klusalo. Pochvalu dobrému cyklistovi posielame, ale Petrovi započítavame maratón. Tie štyri nadmierečné kilometre neberieme do úvahy. 

Práve v Senici sa eN v roku 2000 zoznámil s Jiřím Strakošom ( 3:16 - 8. / 2. M50 ). eN sa vrátil po siedmich rokoch na maratón, ktorý sa mu v roku 1993 podarilo vyhrať. Skoro celú trať s Jiřím urputne bojoval, aby v cieli zistil, že je čerstvý 50-nik. Obaja vyhrali vo vekových kategórie.
Po ďalších šiestich rokoch rozdal osud  karty úplne inak. Jiří bol v cieli o 25 minút skôr. Už nie je súperom pre eN. Pre Petra Poláka v Senici však bol. Veľmi pozorne si Peter musel strážiť svoj náskok. Jiří dokáže o umiestnenie urputne bojovať. 

Keby mal eN označiť borca, ktorý podľa neho podal najlepší výkon, bez zaváhania by povedal, že Peter Bačík ( 3:16 - 8. / 2. M50 ). 
Už pred štartom si všimol, že má veľmi dobrú náladu. Keď eN dohadoval s Vladom Balošákom započítanie ultrabehov do manželského akciového rekordu, s úsmevom sa opýtal, či si môže pripočítať aj akcie frajerky. Vraj, aby Balošákovci nemachrovali. eN sa schuti zasmial, ale aj zamyslel. Kde začína a kde končí frajerka. Svadba - rozvod ( alebo ... ), to sú jasne definované hranice. Frajerka - ? Stará Bystrica sa o rekord zatiaľ obávať nemusí.
Peter sa rozbehol rozvážne. Borca, ktorý je pripravený a má na svojom konte 263 maratónov, už nemá čím 264. prekvapiť. Aby eN podoprel tvrdenie o Petrovom výbornom výkone, povie len:
A - 2:22:21 je jeho najlepší čas 2006. Zabehol ho v Senici 31. st C. 
B - 2:22:22 je jeho Senica 2005, v neporovnateľne vľúdnejšom počasí.
C - už ani nie je potrebné, ale našli by sme.

Ľud SZM, svojmu 1. viceprezidentovi buď povďačný za cinch, z ktorého môžete získať info o zľave na MMM. Po Petrovej otázke, ako to vlastne je s MMM, si eN uvedomil, že nášmu oku milý oznam už na  www.mmm.sk už nie je. U nás ale je, lebo do 15. 9. 2006 platí! 

O Jankovi Pobudovi ( 3:28 - 13. / 4. M50 ) sme vedeli pred štartom iba to, čo sa písalo v knihe pri dohadovaní dopravy. Po Senici vieme, že nadelil eN a jeho kryse toľko minút, aké bolo jeho poradie v cieli - 13. 
Ešte šťastie, že v Senici nebehá veľa ľudí. Predstavte si, že by Janko dobehol na mieste 1440. eN by potom dobehol až za jeden deň. 

Jaromír Szeliga ( 3:45 - 20. / 5. M50 ) je 50ty ročník. 50te miesto mu patrí aj na SZM rebríku. O chvíľu ho vymení za 49te. Pozdraví s Adamom Košťálom, ktorý už počet svojich akcií zvýšiť nemôže. Jaro áno. Ak získa ešte dve, bude ich mať doslova kopu. A malá kopa pýta viac.
Podobne ako v Čadci dobehol nebezpečne blízko za eN. Elektrónové väzby v Trnavskom atóme pevnejú. eN časticu z pomedzi seba vypudia onedlho ešte pred cieľom.

Aké šťastie, že Jarov kamoš Milan Vago presadil na nástenke zákon, ktorý ignoruje akademické tituly. Keby neplatil, eN by sa k smrti uťukal pri šiestom borcovi v kategórii M50.
Doc. PhDr. Jozef Oborný, PhD. – FTVŠ UK. Buď pochválený Trnavský atóm a Milan Vago v ňom.

Jozef Oborný ( 3:53 - 23. / 6. M50 ) bežal druhý tohoročný maratón. Za TBC síce zaostal, ale štyri hodiny napriek úpeku s prehľadom podliezol. 
Pracovisko FTVŠ, dlhý had titulov. Jozef určite ovláda problematiku športovej prípravy na maratón do bodky. eN o trochu menej, ale hovorí, že radšej by vedel ešte menej
, lebo znalosti v ňom zabíjajú vieru v zlepšovanie. Vie odhadnúť svoje možnosti a nie sú to nádejné vyhliadky. Keby nevedel odhadnúť, naďalej by veril neskonalo. 
Keby náhodou na FTVŠ otvárali študijný odbor Beh s upútanou krysou, eN je odborník na slovo vzatý. Lepší špecialista na túto problematiku u nás asi nie je. Jozef, daj potom vedieť.

Diskusie o spôsobe rozdeľovania peňazí sa M60 netýkajú. Ako jediná, z piatich kategórií nemala vypísané žiadne finančné, ale iba tri vecné ceny. A máme ďalšie Prečo?, na ktoré nevieme odpovedať. Tušili by sme, keby starí páni neplatili štartovné. Ale asi platili. Nechajme to radšej tak.

Prišli, videli, zvíťazili, ale hlavne obhájili. Reč je o dvojici Zvolenčanov na prvých dvoch miestach.

Tóno Gombár ( 4:02 - 26. / 1. M60 ) sa neobával hry na Čierneho Petra, ktorú rozohrali štyria 60-nici. Má z nich najlepšiu výkonnosť. Netajil sa ani ambíciou bežať pod štyri hodiny. Aj keď sa mu to tesne nepodarilo, s veľkým náskokom potvrdil, že Zvolen je hlavné mesto maratónu aj vtedy, keď Janči Hazucha uteká hrebeňom Nízkych Tatier.

Milan Krajči ( 4:24 - 36. / 2. M60 ) nebol so svojim výkonom spokojný. Prelomil po prvý krát štvorhodinovú hranicu. A hneď o 24 minút. Horúce počasie mu počas behu robí väčšie ťažkosti, ako je ochotný znášať. Dokonca zvažuje možnosť, že vynechá Rajec a 99. a 100. maratón si posunie z leta na jeseň. Ale rozhodnutia tesne po maratóne nebývajú definitívne. Uvidíme.

Ani Štefan Hrnčirík ( 4:57 - 39. / 3. M60 ) to nemal ľahké. Saunoval sa medzi Senicou a Šaštínom bezmála dva krát toľko, ako víťaz. Štefan mal inú motiváciu ako čas, alebo miesto na stupni víťazov. Spieval si počas behu už 18 slohu neprerušenej Záhoráckej pesničky. 
V cieli povedal, že je to z roku na rok náročnejšie, ale aspoň dve slohy by si ešte rád v Senici zaspieval. 
Na každom z doterajších 18. ročníkov ZM stál Štefan na štartovej čiare. Každý z nich aj dobehol. Držíme palce, nech mu ich ešte hodne pribudne. 

Koniec dobrý, všetko dobré. Dve dievčatá, ktoré sa odhodlali bežať 18. ZH, sme si nechali na koniec. Obe dobehli, obe 

Andrea Berešová ( 3:17 - 1. ) sa nemala kam ponáhľať. Naša prezidentka, jej jediná súperka, síce obľubuje horúce počasie, ju ohroziť nemohla. Napriek tomu dobehla Andrea do cieľa na 10. mieste. 
Andrea sa nemusí obávať, že si zabehne najhorší čas v živote. Viedeň toho roku ju na mnoho - mnoho rokov tohto stresu zbavila.

Evka Seidlová ( 3:56 - 2.  ) to má ťažšie. V náročných maratónoch, akým Senica 06 bola, ju strašia štyri hodiny. Evka nechce nad túto hranicu behať. A behať musí. Pokus nahradiť behanie záhradkou sa nepodaril. Polovicu zeme jej nedávno odniesla veľká voda. Ale polovicu inej nepriniesla. Evka musí behať.
Senica bol pre Evku 125. maratón a zároveň 138. akcia. Prezidentský palác v Tlmačoch má čoraz pevnejšie základy. Košice by už museli prekonať osmoro akciových hradieb a Žilina by v Senici utrpela už štvrtú prehru v boji o prezidentskú štandardu. 

Evka po zverejnení výsledkov na nástenke protestovala, že čas Karola Holého ( 3:56 - 39. / 3. M60 ) vo výsledkoch, na sekundu zhodný s jej časom, je nesprávny. 
Evka má pravdu. Karol určite bežal pod štyri hodiny a určite dobehol za prezidentkou, lebo eN má vo fotoaparáte najprv ju, až potom Karola.
Karol spomínal, že v Rakúsku behá málo a pomaly. Ale musí sa venovať svojmu niekdajšiemu koníčku, kulturistike. Aj na maličkej fotke vidieť vyrysovanosť stehna. Podobne vyrysovaný má aj chrbát. eN mu zrazil body iba za hrudník. 
Karol sa venuje dvom antagonistickým koníčkom. Nezanevrel na maratón ani na posilovanie. Jeho kresba svalstva a 140-ty maratón to potvrdzujú.

Zapísal eN,  25.  6. a 27. 6. 2006