5. KLADENSKÝ MARATÓN - 9. 9. 2006

Z Kladna, milí priatelia, sme Vám priniesli kúsok modrého z neba. Odstrihli sme ho z blankytnej oblohy nad atletickým štadiónom na Sletišti. Práve tam bolo 9. 9. 2006 centrum 5. Kladenského maratónu ( KM ). 

Vďaka víťazovi, ktorý nám poskytol svoje fotografie, sme mohli prepracovať nie príliš vydarený pokus o Kladno story v správe z 12. 9. 2006.

To, že ide o autentický blankyt, ktorý vzbudzoval v pretekároch ráno obavy, osvedčuje porota z ľudu. Daniel Orálek ( 2:34 - 1. / 1. M18) bol jej člen a predsedal jej "nákej" Franta Večeřa z Jirkova ( 4:01 - 99. / 18. M50 ). Že ho príliš nepoznáte? Veď ani my sme ho sekundu pred fotením víťaza nepoznali. Obrázok je symbolom otvorenosti nástenky. Radi na nej vidíme najlepších, ale aj hocikoho iného. Stačí, že uteká maratón. 
Franta sa vyzná. Svedčí o tom 99. miesto medzi mužmi. Keby sa mu ešte podarilo zabehnúť 3:99, tak by bol minimálne o pol hlavy nad Danielom. Ale nie je všetkým dňom koniec. Držíme palce, aby už budúci maratón bol pod štyri. 

Je možné, že keby organizátori určili štart na 14,00 hod., tak ako to "zuby nechty" drží Nové Mesto, Bolo by teplo pretekárom snáď aj ublížilo.

Lenže organizátori Kladenského maratónu sú pragmatici. Trať maratónu sa skladá z ôsmych 5 km okruhov. Spolu so začiatkom a koncovkou na dráhe to tvorí potrebných 42195 m. Postačovala len jedna občerstvovacia stanica. Po prvom kole už pretekár vedel ku ktorému podávačovi treba bežať, aby sa dostal k nápoju, ktorý preferuje. Obsluha fakticky obsluhovala a nie zavadzala pretekárom. Nápojový lístok tvorila voda, iónový nápoj, čaj. Jedálny lístok bol tiež pestrý, ale presne sme ho neprečítali, lebo eN zatiaľ neholduje počas behu stolovaniu. Ale keby aj chcel, nemohol. Urputne na neho útočili Svatoslava a Vašek. Ale o tom potom.

Povrch trate KM je rôznorodý. Od tartanu, cez asfalt, betónovú dlažbu, až po šotolinu, ktorá je v lese. Pár metrov sa dokonca uteká po tráve. Trať nie je rovná, ale ani prehnane členitá.

Prvý krát sa stretol eN s meraním časov pomocou chipu zalepenom v štartovom čísle. Zdá sa nám to veľmi šikovné riešenie. Nevieme posúdiť finančnú náročnosť v porovnaní s klasickým chipom, ale žiadna záloha sa za chip v čísle nevyberala. Zaujímalo by nás, koľko kúskov pretekári neodovzdali. 

Keby bolo možné pohladkať les, bežci by ho tento rok určite hladkaním zodrali. Na rozdiel od roku minulého, kedy bolo horúco aj v ňom, tento rok príjemne chladil napomáhal pretekárom, ktorý boli pripravení, k dobrým výkonom. 

Žiaľ nevieme Vám povedať o dojmoch pretekárov skoro nič. eN stihol prehodiť iba pár slov s Danom, odfotografovať ho s jeho kratším kamarátom a musel frčať na vlak. Šaňoprezident, vedúci výpravy SZM, s veľkým batohom na chrbte, už nervózne dupkal malými nôžkami o chodník. 

Daniel mal v pláne bežať o trochu rýchlejšie, ale 42 km bežať sólo proti stopkám je zložité. Spomenul, že v pretekoch nebehá rád po šotoline. Je odrazový typ bežca s nižšou frekvenciou kroku. Z každého odrazu mu prekĺznutie podrážky pár centimetrov ukradne. 
Dan ešte s úsmevom stihol spomenúť, že cieľ postavili organizátori skoro presne tam, kde sa ho jeho organizmus začal domáhať. Už na tartanovej dráhe, na ktorej sa bežalo ešte 500 m, sa mu v stehne pravej nohy zobudil kŕč. Keby mal bežať ešte jedno 5km kolo, musel by výrazne spomaliť. 
Srdí nás vysoký bežec z Brna. To, že lepšie behá, nech mu je odpustené. Ale on má aj lepší foťák, ako eN. To je už na nás veľa. Kam sa podela spravodlivosť.

Prvá dáma, ktorá prebehla popod nafukovaciu bránou CRAFT, je z Křenovic. Český jazyk má mnoho krásnych slov a jedno z nich je křenit.
Ale Jiřinka Kociánová ( 3:10 - 1. / 1. F18 ) sa v cieli nekřenila, iba pekne usmievala. Je ročník 1981 a najlepšie vytrvalecké roky má pred sebou. 
My o víťazke vieme ... nič. Ale beh.cz jeden jej maratón z minulého roku za 3:23 registruje. Keď takéto masívne zlepšenia zaznamená pár rokov po sebe, potom sa do Danielovho foťáku bude aj křenit. Len aby ju Dan chcel odfotiť, keď ho raz porazí. Lebo ani v Kladne tých bežcov, ktorí ho predbehli neodfotil. 

Na štarte sa eN opäť stretol s kamarátkou z Rychnova. Tam svetácky poučoval Dášu Kubrovú ( 3:32 - 4. / 1. F35 ), ako treba utekať maratón. Keby mal eN po pretekoch viacej času, mohla mu školenie Dáša opätovať. Vyhrala F35 a nadelila mu sedem minút. 

Situácia v ženskom maratónskom peletóne je v Čechách iná, ako u nás Najlepšia veteránka už mladá dáma bola v celkovom poradí štvrtá. Pred ňu sa natlačili tri mladé dámy, ktoré ešte nie sú už mladé. U nás ešte nie je už mladá iba Danka Janečková. Ostatné už mladé ( F35 ) sú.

Menom, aj severoafrickým vzhľadom vzbudzoval Idris Beshir Ervin ( 2:40 - 2. / 2. M18 ) pred štartom dojem, že bude robiť víťazovi väčšie problémy. 

O začiatku bežal na druhom mieste, ale poľaviť nemohol, lebo pred tretím nemal taký náskok, ako stratu za prvým. I.B.E. beží s trupom nakloneným doľava. Absolvoval počas behu dve preventívne prehliadky u "doktora eN". Dva krát ho totiž predbiehal. 

Skolióza sem, skolióza tam, „Ervínek je borec a Ervin bez debaty tiež." 

Spomenúť musíme meno Pepa Kubále ( 2:59 - 16. / 9. M18 ), aj keď sme s ním neprehodili ani slovko. Patrí sa nám zablahoželať k jeho prvému času pod tri hodiny. Keby pred týždňom neutekal Údolím smrti na Považí, bol by sa určite  dostal hlbšie pod tri hodiny, ako necelú minútu. Ale na druhej strane také Eldorádo, aké mu pripravil náš New York, na Kladne nenašiel.
eN schvaľuje aj jeho zrušenie plánovaného štartu v Chebe. Vychutnaj si Jozef dobrý pocit po vydarenom výkon. Housenková dráha z Chebu do Marktredwitzu by ho z Teba vytriasla hneď na druhý deň. 

Aj v Čadci sa o čas začínajúci  2-kou pokúšal Pavel Repaň ( 3:06 - 22. / 13. M18). Začal rýchlo a rovnako rýchlo sa mu sen rozplynul. 
V Kladne zvolil inú stratégiu. Začal pomaly a postupne zrýchľoval. Pavel sa podrobne o 11 minútovom zlepšení osobného rekordu rozpísal na svojom blogu. Mrknite sa tam a počítajte si.

O šesť minút pomalšia prvá polovica ako druhá, dokáže pridať k výslednému času maximálne 6 minút. Naopak o pár minút rýchlejšia prvá polovica dokáže pridať aj hodinu. Rozvaha po štarte, učinené zlato.
Jedinou nevýhodou pomalších začiatkov je, že sa z nich nedajú zabehnúť životné výkony. Pavel podľa nás mohol bežať o 3 - 4 minúty rýchlejšie. V závere svojho článku potvrdzuje aj naše presvedčenie, že niet k maratónskej spokojnosti lepšieho lieku, ako záverečné predbiehanie súperov.

Len letmo sa stihol eN zoznámiť s nočným dravcom z Chomutova, ktorý ulovil väčšinu počítadlových nástenkových trofejí. Keď ulovil 222222, prezradil na seba, že hodne trénoval. Miroslav Thums ( 3:22 - 45. / 17. M40 ) mal pravdu. Beh.cz nám našepkáva, že si zabehol osobák o 5 minút. Ak je tak, ale aj keď tak nie je, gratulujeme k dobrému výkonu.
Niekto vie veštiť z kávy, Mirek z piva. Takto po dobehnutí veštil, kde stratil dve minúty. Jeho plán znel pod 3:20. My ale hovoríme, že dobre je tak, ako je. Tri osobáky o dve minúty urobia viac radosti, ako jeden o minút šesť. 

Igor Breznen ( 3:24 - 49. / 20. M18 ) urobil veľmi dobre, že sa podujal na strastiplnú púť z Košíc do Kladna. Výborné podmienky korunoval výrazným posunom svojho tohoročného maratónskeho maxima. AA rebrík poznal iba dva výkony Igora 3:39 a 3:47. 3:24 už patrí do iného súdka. Gratulujeme a sory, že sme najlepšieho Slováka v Kladne včera prehliadli.  

Necelú minútu za našim Igorom dofrčal do cieľa Petr Hrček ( 3:25 - 50. / 20. M40 ). Časom z Kladna si narovnal pokrčený nárazník, ktorý buchol o bránu pod Beckovským hradom. Kladenský tartan mu sedel o 21 minút lepšie, ako Považský. V NMnV ho eN porazil skoro o 7 minút. V Kladne Peter vrátil požičané so 100 % úrokom. Vyhral o 14 minút.

Petrovi sme museli uznať reklamáciu. Na Diplome za Český rekord v maratóne na najkratšom okruhu má uvedené medzičasy po 5 km z rekordu Slovenského. Chlapci vo Hvezdárni už pracujú na odstránení kolaudačnej závady.

Najlepšieho Slováka sme vo výsledkoch trestuhodne prehliadli. Tvrdili sme, že najlepší bol Šaňo Simom ( 3:38 - 70. / 11. M50 ). Neklamali sme. Keď sa na to pozrieme cez SZM okuliare, Šaňo najlepším Slovákom bol, je a veľmi dlho aj bude. Kladno mu opäť pomohlo natiahnuť náskok pred Petrom Bačíkom na 100 akcií. A zaplniť takúto medzeru sa nedá za pár rokov. Peter ešte určite nejakú svoju akciu v bedni s výsledkami nájde. Ale 100 ich určite nebude. Taký poklad na svete snáď ani neexistuje. Šaňo, prezident náš uvravený, zapísal Kladno ako 373 a v roku 2006 to je jeho 30-ty maratón.   

Predstavte si, že ešte jedeného Slováka sme vo výsledkoch našli! Je ním Pavel Slovák ( 3:37 - 67. / 31. M18 ), ktorý je síce Čech, ale je Slovák. My sme Slovenskí zberači, preto musíme Pavla pozdraviť. 

Šaňovi chladný vzduch v lese robil dobre. Rovnomerným tempom sa vzďaľoval a Miro eN Kriško ( 3:39 - 71. / 27. M40 ) usúdil, že starý pán bude v Kladne nad jeho sily. Vedel že na druhý deň má utekať z Chebu do Nemecka, vedel že si zapísal ďalší týždeň, v ktorom okrem maratónu neurobil ani jeden bežecký krok. Nohy zabudli bežať samé. Do každého kroku ich bolo treba nútiť. eN nemal 9. 9. 2006 svoj deň. 

Začalo to šnúrkou v trenkách. Zdala sa mu pritesná, počas behu ju povoľoval. Rozviazal si pri tom aj plavky a veľa nechýbalo, aby sa venoval exhibicionizmu. Musel prestať bežať a závadu odstrániť.  
Potom sa zamyslel nad zložitosťou všehomíra a prehliadol asi 10 metrovú bielu šípku, ktorá dobre radila utekať vpravo. eN bežal priamo. Stále pindá na skracovačov a on sa vydá skratkou.   Bežci za ním mu našťastie česť zachránili. 
O chvíľu na to zakopol o jeden z dvoch nenápadných koreňov. Skončilo to cestnými lišajmi na dlaniach a rozbitým kolenom.

O ďalšiu chvíľu, asi na 25 km napojila v Železnej studienke svojho páva Svatoslava Cintulová ( 3:45 6. / 4. M18 ) a nekompromisne mu zmizla z dohľadu. Zmieril sa dokonca s tým, že ho porazí nie len v dĺžke článkov, ale aj v maratóne. Zrýchľovať z rovnomerného pomalého tempa na trochu menej pomalé sa mu zdalo priskoro. Dokonca sa domnieva, že osobný rekord, ktorý si Svatoslava z Kladna odviezla do Bratislavy, mohol byť ešte lepší, keby so zrýchlením chvíľku počkala. 
Ale tiež skladáme poklonu prvej slovenskej dáme na KM 06  a smerom k Tlmačom voláme: „Halóó, prezidentka Evka, nová súperka je na svete!"

Až okolo 30 km začali nohy s eN trochu spolupracovať. Miestoprísažne však vyhlásil, že nezrýchli skôr, ako na 35 km. Sľub dodržal, napriek pokúšaniu. 

Čert - pokušiteľ sa objavil na 34 km v podobe Vašíka Krejsů ( 3:44 - 81. / 14. M50 ). I muži mají své dny. Václav ho v Kladne mal na 100%.
Nasadzoval jeden trhák za druhým a pokúšal sa odopnúť eN z háku.  Ten sa už na jeho snahe mohol baviť, lebo cítil, že mu bez ťažkostí ujde. Čakal na 35 km. Tam odhamoval a zmizol z dosahu Václavovho chcenia. 

Ale za úžasnú bojovnosť a najlepší tohoročný osobný výkon posielame Vašíkovi poklonu až do matičky Prahy, na Povltavskú 1, lebo "nepřítele se neleknul a na množství nehleděl". 

Asi na 39 km zaznamenal eN na svojom radare Šaňa. Zdravý rozum mu navrával Let It Be. Bol to dosť veľký odstup a do cieľa už iba niečo vyše troch km. Chvíľu vajatal, ale na 40 km sa rozhodol že prezidenta dobehne. Potreboval na to vyše kilometra veľmi usilovného behu.
Bol spokojný, keď Šanibáčiho dobehol a protestujúcu krysu ukľudňoval, že im už padla. Posledný kilometer plánoval rečniac s prezidentom doklusať cieľa.
Lenže stal sa zázrak. Šaňovi sa rečniť nežiadalo. Žiadalo sa mu utekať. Na návnadu eN: „Ale som sa narobil, kým som ťa dobehol," neskočil. Miesto toho vystrelil k nebývalému galopu. Zaskočený eN so svojou krysou chvíľu dumal, či je rozumné došklbať si nohy. Váhanie ho stálo asi 20 metrov.

Šaňo mal veľkú túžbu vyhrať a šancu z ruky nepustil. eN dokázal skoro kilometer držať odstup, ale nedokázal sa priblížiť. Už si ani nepamätá, kedy stihol pribehnúť zo 40 km do cieľa za menej ako 10 minút. 

Sladkých sedmnáct nie je film, s potenciálom nadchnúť Jirku Březinu ( 3:56 - 94. / 5. M60 ). Napriek tomu sa Rytier štíhlej postavy zachoval podľa jeho sloganu: „Sladkých sedmnáct netrvá věčně, tak si je uži!" Rozhodol sa sweet 17 užívať si nie iba pár hodín, ale pár dní. 
Pochybujeme, že ešte niekto okrem eN rozumie, o čom je reč. 
Sladkých 17 je odstup v počte maratónov medzi Českým absolútnom ( 406 ) a počtom maratónov na konte Kráľa Jiřího z Přerova. 406 má na konte Otto Seitl. Ten svoj kladenský avizovaný návrat do maratónskeho kolotoča ešte odložil. Ale už kolotoč úspešne roztáča. Štartoval na podmierečnom 1/2M v Poľskej Pile. Tá musí ležať neďaleko Prešova, lebo Laco Maras, ktorý Kladno odvolal pre veľkú vzdialenosť, tam utekal tiež. 
Jirko mal v pláne dvoj štart Kladno - Cheb. Po maratóne v NMnV ho však prvý krát v živote ( šťastný to chlap ) seklo v krížoch. Preto Cheb zrušil. Pred štartom sa obával, či mu chrbát dovolí bežať. Dovolil a nie hociako. Zabehol svoj najrýchlejší tohoročný maratón. 
Keď si s eN navzájom gratulovali, lebo podať ruku súperovi Jiří nikdy nezabudne, skonštatoval, že ho Kladenský maratón vyliečil a cíti sa tak dobre, že by škrtnutý Cheb mohol bežať. 
eN mu poradil, nech sa týždeň teší z dobrého výkonu a užije si sladkú 17-ku. Beatles mu Sweet Little Sixsteen môže zahrať aj o týždeň v Monacu. Tomuto asi tiež nerozumiete. Ale nie je nikde napísané, že musíte rozumieť všetkému. 

Mirek Krumer ( 4:09 - 109. / 20. M50 ) nás veľmi pobavil svojou rekreačnou teóriou. Chodí si vraj na maratóny oddýchnuť po náročnej manuálnej práci, ktorou sa živí. Maratón ho vraj nabije energiou, ktorá mu umožní makať v práci ďalší týždeň. Zaujímavá teória. Spochybňovať ju? Rozhodne nie! Už chápeme, prečo je Mirek na beh.cz na prvom mieste medzi čiarkarmi.
Vzhľadom na výborné podmienky Mirek nebežal dobre. Je v ňom potenciál na časy okolo 3:45. Ak je jeho jedinečná rekreačná teória správna, z Chebu do Marktredwitzu by mal utekať lepšie. Uvidíme.

Veľká škoda, že delegácia SZM skoro na najvyššej úrovni musela útulný atletický štadión na Sletišti opustiť tak skoro. Veľmi veľa sme sa mohli dozvedieť v príjemnej atmosfére po behu.

5. Kladenský maratón bolo vynikajúco pripravené podujatie bežcami pre bežcov. Je na západ cesta dlouhá, ale oplatilo sa ju merať.

Zapísal eN 10. 9. a 12. 9. 2006
foto: Dan Orálek