|
Zľava:
Pefo, Petr, Mirek, Šaňo, Pepa, eN Žilinský
Hamburg 54 / 15 Klamať sa nesmie, preto hneď v úvode prezradíme, že rovnaké štartové čísla na hrudiach aktérov ŽH 54/15 je fikcia. Takto to malo byť, ale eN nestihol dať vyrobiť štartové čísla. To je vec, ktorú eN tajil. RunDr. Miroslav Krumer pobeží stý maratón 27. 5., ale štartové číslo 100 dostane na pamiatku každý, kto sa zúčastní ŽH či v sobotu, alebo v nedeľu, lebo Mezinárodní maraton Míru Krumera je "dabl". V správe z 27. mája sme sľúbili, že prezradíme aj, aké zmeny ráno na Bôriku eN objavil. Samo Spúšť, náš dvorný Bôrikový fotograf, si našiel iný job. Vraj nebol dostatočne vyťažený. Podľa jeho slov to nie je tak zábavné, ako bol kolotoč, čo bola jeho pôvodná práca, ale aspoň môže makať 24 hodín denne. Ale Samo je charakter. Sľúbil, že Hamburgistov bude rád fotiť aj naďalej. Horný obrázok je dôkaz. Druhá zmena, ktorú eN ráno našiel na Bôriku hnevá. Nejaký vandal upravil jeho obľúbenú lavičku do podoby Adidas. Čím viac pásikov, tým lepší Adidas, je krédo eN. Trojpásiková lavička sa mu nepáči, nedá sa na nej sedieť, nedá sa na ňu položiť batoch, nedá nám činorodého vandala nevyhrešiť. Vandal, Vandal! Teplomer od rána dával záruky, že chladno nebude. 20°C v čase štartu je údaj verifikovaný Mestskou políciou. Asi opäť dostali echo, že v parku je Pefov automobil. Prišli, preverili, povolili a teplotu prezradili. Petrom Tichým ( 2:08 - 6. / 30 km ) začneme. eN má na to dôvody: - vďaka Pefovi uhrali SZM s Čechmi aspoň remízu podmierečnú, keď v mierečných ukazovateľoch prehrali na celej čiare. V počte 2 : 3. V kvalite CZE - 1., 2., 5.. SVK - 3., 4.. Ale SZM je na Bôriku doma, preto eN vyhlásil za hlavný ukazovateľ súčet akcií mierečných bežcov. V tom sú Šaňo s eN lepší, napriek tomu, že ich je o jedného menej. - keď Pefo dobehol svoji 30 km tréningovú dávku, podával eN vodu. Kto neutekal v 30°-vej horúčave beh mierečný, ten to nedocení. eN ho utekal a veľmi si cení, že ho občerstvoval účastník dvoch OH a čerstvý dvojnásobný veteránsky vicemajster Európy v chôdzi. foto: David Durand Pichard A práve ostrá 30-ka bola dôvodom, že Pefo prišiel na Bôrik a nešiel na M SR v polmaratóne do Martina. Je pragmatik. Vedel, že bude teplo. V Regensburgu pochodoval ostré tempo ( viď obrázok ), potreboval voľnejší tréning a nie ďalšie ostré preteky v horúcom počasí. Tie by predĺžili čas potrebný na regeneráciu a narušili prípravu na Kysucký maratón. Na Bôriku sa pár kilometrov rozklusal, od 10 km sa schuti pohral s rýchlosťou. Striedal kilometre za 3:30 s voľnejšími. Potom pár km po 30-ku vyklusal a bol veľmi spokojný. Zapísal eN 26. mája 2007 Josef Kubále ( 3:09 - 1. ) meral opäť strastiplnú cestu Mladá Vožice - Žilina. Po príchode na Bôrik podal prihlášku do eN Klubu nepriateľov železníc, lebo tá posledná bola strastiplnejšia, ako predošlé. Meškanie by ešte rozdýchať dokázal. Na Bôrik prišli s RunDr. Krumerom včas. Ale rozdýchať spolucestujúcich Indoeurópanov v ovzduší, ktoré okolo seba šírili sa mu nepodarilo. Nerozdýchanému sa uteká zle. Keď prvý raz predbiehal eN, ktorý mu ako vždy uvoľnil vnútornú stopu, len s úsmevom poznamenal: „Dnes to není nutné. Mám nějaké divné svaly a je vedro." Napriek tomu valil tempo blízke 4 min / km, ako keby žiaden kýbeľ nebol. Hneď sa ujal vedenia. Trochu ho vystrašil Peter Tichý ( 2:08 - 6. / 30 km ), ktorý si prišiel na Bôrik naštelovať nohy na pondelkovú hodinovku na dráhe v Dubnici. Zo začiatku sa iba rozklusával, Pepa mu utekal. Keď si Pefo dostatočne zahrial motor, začal strieľať kilometre za 3:30 a prekladal ich pomalšími, ktoré ale neboli pomalšie, ako tempo, ktorým utekal Pepa. Preto sa jeho náskok rýchlo zmenšoval. Až po konzultácii s eN, keď zistil, že Pefo plánuje maximálne 30 km, sa Pepa ukľudnil a pod neúprosným slnkom docupital pre ďalšie víťazstvo na Bôriku. Rýchlo sa umyl, zaželal dážď tým, čo mali v pláne utekať aj v nedeľu a pokračoval v behu k vlaku. Keby sa Pepa pred štartom spýtal numerológa eN, ako sa bude dariť, dostal by odpoveď: „Neveľmi." Bežal totiž dvanásty maratón v tomto roku. 12 = 6 + 6 = dve diablove šestky. Tie by sa ešte dali prebiť, ale on utekal aj 66-ty maratón celkovo. Prebiť štyri, to je už práca pre vyháňača diabla. Ako na potvoru, ani jeden exorcista na Bôriku nebol. Péťa Pařič je prezývka, ktorú daroval eN, k nie veľkej radosti, druhému v cieli 54. ŽH. Petr Hrček ( 3:34 - 2 ) mal vo svojom kalendári po maratóne v Luxemburgu biele miesto. Zaplnila ho Žilina. Po nej príde na rad Görlitz, Plitvice, Čadca, Rytro... Petr utekal od začiatku na druhom mieste. Približne v polovici už mal na eN náskok jedno kolo. Bežal na čas 3:30, ako je u neho bežné. V horúcom počasí Šaňo behá pomaly, eN sa hral, že Šaňom je Petr. Na 30 km strácal na Péťu jedno a pol kola. Začal ho dobiehať. Ale Petr nie je Šaňo. V závere nespomaľuje tak výrazne. Jedno kolo náskoku si až do cieľa ušanoval. Po behu bol Petr spokojný, lebo po mesiaci, v ktorom behal s bolesťou v zadnej strane stehna, dobehol 54.ŽH bez problémov. Bol to jeho tohoročný kúsok č. 19 a 131. celkovo. Na českom rebríku stúpa rýchlo hore. Už je v prvej dvadsiatke. Petr derie maratónky zaujímavým spôsobom. Prednú časť podrážky má neporušenú, ale pätu zoderie až na kosť. eN si obzeral jeho červené Saucony, ktoré majú lepšie riešený dezén na prednej časti podrážky, ako jeho Fastwitch2. Péťa! Nezahoď červené střevíce. eN ich skríži so svojimi. Utešená BO z toho vznikne a eN potom od radosti zabudne na prezývku Péťa Pařič. Takéto myšlienky má v hlave Miro eN Kriško ( 3:39 - 3. ), keď sa stretne s Petrom. Do vytrženia ho vždy privedie Petrova veta „To není moc." V Krakowe zaplatil za nocľah 2500 CZK a: „To není moc." Keby toľko zaplatil eN, tak by pol roka v denných správach vyplakával, že: „To je nehorázne veľa!" Napriek hrozivo čistému nebu vyrazil eN rýchlejšie, ako mu zdravý rozum velil. Bežal tak, ako keby po Hamburgovej sobote nenasledovala aj nedeľa. Medzičas na 1/2M signalizoval, že ho buď prekotí, alebo si zabehne najrýchlejší Hamburg v roku 2007. Druhé bolo pravdou, aj keď iba o pár sekúnd. Pred 30 km túžobne pozeral na schody v priestore štartu, kde na neho zvykne čakať Vlado Krčmárik, aby mu spríjemnil 10 - 15 km spoločným behom. Dobre vedel, že Vlado uteká v Martine, ale pár kôl schody kontroloval a dúfal. Vlado neprišiel, eN si našiel inú zábavku. Keď ho posledný krát predbiehal Pepík Kubále, ktorý utekal pomalšie, ako obvykle, skočil mu do háku. Hrdzavý bubienok mu začal bubnovať 150 bpm. Do konca zostávalo 4, alebo 5 km. Ale Pepovi. eN mal pred sebou raz toľko. Na vystrašenie Petra Hrčků to stačilo. Po behu spomínal, že nechápal, čo sa udialo, keď eN v priebehu kola a pol o kus znížil stratu. Slnko žiarilo ako röntgen. eN vyžahol počas behu vyše tri a pol litra vody. Dúfa, že to neboli až štyri litre. To by, podľa istých štúdií zomrel. Má iba 24 maratónov v roku 2007 a iba 226 celkom. To je príliš málo na umieranie, nemyslíte? Príliš málo na umieranie je aj 29 / 423 maratónov. Také čísla naskočili na akciovom počítadle prezidenta Šaňa Simona ( 4:23 - 4. ). Rýchly maratón a 30°C ide k sebe rovnako, ako klobása a puding. Šaňo počas maratónov pije minimálne. Vie ale aj to, že v horúcom počasí to bez pitia nejde. Ale keď pije, hrozí, že sa tekutina v črevách hrá na rallye. Za pár sekúnd po štarte hore, je v cieli dole. A to zdržuje. Každý máme nejaký problém, s ktorým bojujeme, ako vieme. eN má boľavé päty, Šaňike nefunkčného vrátnika v žalúdku. Šaňo začal veľmi pomaly. Ale ani to mu nebránilo výrazne spomaľovať. V čase keď rallye v Šaňovi vrcholilo, eN ho predbehol o kolo v priebehu troch okruhov. Keď Šanike dobehol, napil sa z eN nápoja z čiernych ríbezlí, ktorý si kúpil ako alternatívu Kofoly ráno v samoške. Stačilo pár sekúnd a Šaňo musel utekať aj keď už dobehol do cieľa. Len odovzdal stopky eN, aby zmeral čas dobiehajúcemu Mirovi Krumerovi ( 4:29 - 5. ). Mirek dobehol svoj 99-ty maratón. Teplo zmáhalo aj jeho. Ale Mirek je z naháňania stovky unavený aj bez slnka. Behá pomalšie, ako sme boli zvyknutí. Štyri hodiny, ktoré na počkanie tesne podliezal sú momentálne veľmi vzdialené. Ale miešať dokopy zbieranie maratónov so snahou behať ich rýchlo je nebezpečné. Končí to tým, že sa nepodarí ani jedno. Mírovi sa darí držať vysokú frekvenciu štartov už dlhú dobu. Keď dosiahne stovku, môže sa rozhodnúť, či trochu zredukovať štarty a vrátiť sa s výkonnosťou pod štyri hodiny, alebo behať pomalšie a často. 54. ŽH bol najhorúcejší maratón v roku 2007, ktorý eN utekal. Petr Hrček povedal, že v Prahe to bolo ešte horšie, napriek tomu, že bolo o dva stupne chladnejšie. eN tomu verí, lebo v Prahe sa neuteká polovica maratónu pod hustými korunami stromov, ktoré dokážu vytvoriť lepšiu klímu ako múry domov. Zapísal eN 28. mája 2007 |