Zľava: čertovo plemä, Miro eN Kriško, Peter Suchý alias Zdeno, Jaro Pavlacký
foto: Marián Kalabus

666666. Čertova kocka
Trenčianske Teplice, 21. 7. 2007

Na počiatku bola myšlienka zabiť dve muchy jednou ranou. eN chcel byť osobne prítomný pri úradnom meraní Perly, ale nechcel stratiť akciu, o ktorú prišiel absenciou na ŽH, ktorý sa utelal v tom istom termíne. Vymyslel si čertovu kocku. Hodil, padla šestka, rozhodol sa myšlienku utekania po stopách Maratónu Perly Karpát utekať.

Do Trenčianskych Teplíc sa dostal zložito, napriek tomu, že to bolo jednoduché. Autobus Prievidza - Trenčín, 15 minút oddych a autobus Trenčín - Trenčianske Teplice. 

Do Trenčína postupoval podľa plánu, ale tam sa to zadrelo. Autobus Zlín - Nitra na stanici v Trenčíne uvedený nebol. Preto zvolil vlak do Trenčianskej Teplej a potom sa uvidí. 

Uvidelo sa, do Trenčianskych Teplíc kráčal peši. Presne na rázcestí ho predbehol autobus zo Zlína, ktorý chodí aj bez uvedenia na tabuľke v Trenčíne. Železnička išla neskoro, autobus detto.

Do TT dorazil so stratou, merači už mali optickým meračom vytýčenú základnicu, Jaro Pavlacký dopravil bicykel, Peter Suchý ho osedlal, eN mu dal výstražnú vestu, Marián Kalabus namontoval na bicykel počítadlo otočení kolesa a šli na základnicu opakovane stanovovať, koľko centimetrov predstavuje jedno číslo na počítadle.

eN nekalibroval, vyrazil za akciou, lebo mu padla šestka.  

Štartoval kúsok pred desiatou hodinou, teplota už bola nad 30°C. Cez Machnáč musel utekať usilovnejšie, ako mu radil automatický pilot. Ten vypočítal dávkovanie paliva, aby vydržalo až do cieľa. 

eN toho za dva posledné dva týždne bez maratónu veľa nenabehal. Paliva v nádrži mal málo, v nohách gaučový tonus. Úsilie, vypočítané pilotom nestačilo v stúpaní na Machnáč posúvať telo vpred, preto bolo treba ísť nad pomery.

Teplota stúpala a eN nemal žiadnu vodu. Na prvú obrátku v Petrovej Lehote dobehol, ale prípitok sa nekonal. Krčma bola ešte zatvorená. Tak iba položil na zem trs trávy, ako dôkaz, že na obrátke bol a sucho v hube niesol späť do Trenčianskych Teplíc. 

Na 14 km našťastie stretol meračov, napil sa a začal Machnáč dobývať z opačnej strany. Občerstvenie na 14 km deficit vody nevyrovnalo. Do TT bolo ďaleko. Smäd je sviňa, musel piť, čo príroda ponúkala. Sám seba presvedčil, že voda v potôčiku závadná nie je, načapoval si do 0,5 l plastovej fľaše jednu dávku a vypil, potom popýtal ešte raz. 

Keď si uvedomil, že je iba na 16 kilometri, začal zvažovať, že sa na to v TT vykašle, lebo na druhý deň chce utekať Hamburg. Predpokladal, že ho merači dovtedy dobehnú. Veci mal v Aute.

Merači ho nedobehli, po ďalšom litri vedy v bare na pešej zóne musel pokračovať ďalej. 

Cesta cez Machnáč vedie z veľkej časti v lese, ktorý vytváral znesiteľnú klímu. Ale s lesom sa trať lúči po vybehnutí z pešej zóny k priehrade. Tam už vládli nefalšované trópy. Na ceste sa tvoril machule tekutého asfaltu, ktoré bolo treba obchádzať. 

Zmeny smeru už spôsobovali eN ťažkosti, ale kľučkovať musel, lebo by skončil ako mucha na mucholapke. V Omšení v krčme nasal ďalší liter vody a pokračoval k blížiacej sa druhej obrátke. 

Vedel, že staré značenie trate ukazuje nesprávne údaje, lebo po štarte neprezieravo nebežal jedno navádzacie, 1400 metrové kolo. Nechal si ho blbec na koniec. Hral sa, že údaje na ceste platia, ale do cieľa bolo aj podľa nich veľmi ďaleko.

Merači ho stále nedobiehali, lebo Marián je veľký pedant. Zvrtol sa teda na starej Obrátke v Dolnej Porube a sunul sa dole. Motor začal vynechávať a eN samovoľne prechádzal do chôdze. Znovu ho nahodiť vyžadovalo veľké úsilie. 

Pri vodnej nádrži Baračka mal nutkanie okúpať sa, lebo ručička termostatu bola na maxime. Slnko mu pripálilo krk ako supovi.

Pri vbiehaní do kúpeľného parku motor eN opäť zhasol. Bolo tam už veľa ľudí, ktorí by určite volali záchranku, keby sa ho pokúšal nahodiť. Druhým dôvodom neutekania bol zajtrajší Hamburg. eN si vie alibi vyrobiť na počkanie. Na pešej zóna sa musí chodiť peši. Inak by to bola utekacia zóna. Narýchlo spichnuté alibi ho možno stálo životné angažmá.

V jednej záhradnej reštaurácii sedel politický backgroun Dubnickej atletiky, poslanec Hort. Keby videl elegantne utekajúceho chlapíka, možno... Ale on videl vlečúceho sa, prihrbeného starčeka s krkom pripáleným dočervena. 

Kúpeľná fontánka ponúkla opätovnú možnosť uhrať  so smädom aspoň remízu. Pár dúškov stredne mineralizovanej liečivej vody a eN bol ihneď zo smädu vyliečený. Niečo tak hnusné v hube ešte nemal. Ako môžu pokazené vajcia liečiť?  

Na konci pešej zóny už stálo Mariánove auto a on pri ňom. Pešia skončila, eN sa opäť rozbehol a na konci musel ešte krúžiť nekonečné kolo a pol. Stihol počas toho zablúdiť, stihol opäť kráčať, ale stihol aj cieľ.

Miro eN Kriško ( 4:48 - 1. ) dosiahol krásny čas a vyhral. V cieli vypil šesť, veď hral čertovou kockou, pollitrov Topvarcoly, odmeral Jarovi Pavlackému ( 5:40 - 3. ) a Petrovi Suchému ( 5:39 - 2. ) jedno 1400 metrové kolo, aby bola litera zákona o troch štartujúcich dodržaná a čertovu kocku zahodil. Nech ho už nepokúša. Snáď s ňou čerti nebudú aportovať.

Na počiatku bola myšlienka zabiť dve muchy jednou ranou a tá zvíťazila nad zdravým rozumom. Havran kráka never more.

Zapísal eN 22. 7. 2007

Nedopadlo to vôbec dobre. Priblblé druhé ja eN vytáralo svetu, že trať, ktorú eN prebehol, bola krátka. Žiadosť o akciu na tlačive eN236 bola zamietnutá. Navyše na druhý deň zaspal a na ŽH64 utekal iba 1/2M. 

Akciu si eN musel z akciopisu vymazať, z rebríka odpočítať, výsledky zo zoznamu výsledkov odstrániť. 

Never More Story spáliť nemusí. Zostane na Nástenke ako memento.  

Zapísal eN 25. 7. 2007