Po prevzatí Diplomu z rúk Juraja Benčíka sa stal

Peter Tichý atlétom roka SR 2007

 v kategórii veteránov.

Každý športovec chce dosiahnuť svoj cieľ. V sezóne ich napríklad v atletike môže byť hneď niekoľko. Svojimi výkonmi si víťazstvo v ankete Atlét roka 2007 v kategórii veterán nad 35rokov vybojoval Peter Tichý z Kysuckého Nového Mesta. 

Dá sa povedať, že ste ocenenie Atlét roka 2007 dostali pod stromček. Čo pre Vás znamená táto pocta?

Rôzne ankety beriem vždy s určitým nadhľadom, pretože je ťažké objektívne posúdiť a porovnávať niektoré výkony a úspechy. 

O tom, že anketa Atlét roka vo veteránskej kategórii vôbec existuje, som sa dozvedel len pár dní pred samotným vyhlasovaním. Stále sa totiž moc za veterána nepovažujem. Veď na bežných bežeckých podujatiach súťažím ešte stále v hlavnej kategórii do 40 rokov.

Z výkonov v roku 2007 si cením napríklad osobný rekord v bežeckej hodinovke - 18 010 m, ktorý je dokonca najlepším slovenským výkonom roka 2007. 

Teším sa po 4 druhých miestach na „domácom“ Kysuckom maratóne  konečne aj z víťazstva. 

Myslím, že celkovo som mal výbornú sezónu. Víťazstvo v ankete bolo len čerešničkou na torte. Samozrejme, každé takéto ocenenie za športové výkony poteší. 

Príjemným spestrením spoločenského večera bola možnosť zaspomínať si s ostatnými úspešnými reprezentantmi, s ktorými som za posledných 15 rokov  reprezentoval SR na vrcholných svetových podujatiach.

Akých ste mali súperov v tejto ankete?

V anketách nepovažujem za súperov nikoho. Tých mám na samotných pretekoch, kde len výkon v danom momente rozhoduje o víťazstve. 

Ale ak chcete, tak kandidátom na prvenstvo v ankete boli dubnickí atléti, medajlisti z MS 2007 v Talianskom Riccione. 

Vincent Bašista z Dubnice vyhral beh na desať kilometrov a bol tretí v maratóne. Titul Majster sveta v hode oštepom si z Riccione priviezol aj Pavol Florek

V môj prospech hralo trojnásobné umiestnenie na už spomínaných majstrovstvách sveta. Vyhral som chôdzu na 20 km. Strieborná medaila  sa mi ušla v chôdzi na 10 km a do tretice bronz za 5 km. 

Okrem toho mi pomohli dve druhé miesta z Majstrovstiev Európy 2007 v Regensburgu, kde som štartoval v chodeckých disciplínach na 10 a 30 km. 

Priblížte nám atmosféru vyhlasovania a následného preberania tohto ocenenia..

Vyhlasovanie malo o to slávnostnejší nádych, že sa konalo pri príležitosti 15 rokov samostatnej účasti slovenských atlétov na svetových a európskych podujatiach. 

Okrem všetkých 81 atlétov, ktorí od roku 1993 reprezentovali  Slovenskú republiku, bolo pozvaných veľa významných hostí. Medzi inými predseda SOV František Chmelár, alebo olympijský víťaz 1992 v desaťboji a môj kamarát Róbert Změlík

S Róbertom sme sme boli dvaja najmladší účastníci v československej výprave na 1. Majstrovstvách sveta juniorov v Aténach v roku 1986. 

Peknou spomienkou pre každého pozvaného bolo DVD, na ktorom je zostrih z vrcholných svetových podujatí.

Do kedy chcete pretekať?

Na vrcholovej úrovni už svoju účasť zvažujem. Rodina a iné priority, pre život dôležitejšie ma k tomu vedú. A aj s rastúcim vekom sa príprava na vrcholné podujatia stáva zložitejšia. 

Pokiaľ mi zdravie dovolí, tak sa budem určite zúčastňovať súťaží v okolí, lebo športovať chcem do konca života. Človek nemôže len tak opustiť svoj šport. 

 Ak nebudem behať pre výkony, tak si pôjdem odbehnúť pár kilometrov. Nie som z tých, ktorí to vzdajú hneď po ukončení vrcholovej kariéry. Určite budem behať minimálne pre radosť a životný štýl, na ktorý som si zvykol.

O vášho syna sa zaujíma pán Benčík, reprezentačný tréner chodcov. Pustíte ho na skusy?

Pokiaľ mu budem chcieť vytvoriť podmienky na to, aby sa venoval chôdzi na vrcholovej úrovni, tak určite. 

Peťo je veľmi talentovaný, ale aj momentálne v dosť zložitom veku a púšťať ho na internát bude naozaj na zváženie. Ale ak bude chcieť ísť, nebudem mu brániť. 

Najlepšie podmienky chodcom vie jednoznačne vytvoriť Dukla BB. Je to jediný profesionálny klub na Slovensku. 

Takže uvidím.

Na vašej webovej stránke píšete, že preberanie ocenenia atlét roka 2007 z rúk Juraja Benčíka bol od  usporiadateľov originálny nápad. Prečo?

Juraj Benčík sa nepochybne v minulosti zaslúžil o najväčšie úspechy československej chôdze. 

Mne osobne, ako reprezentačný tréner športovú kariéru nezľahčoval, skôr naopak. Nie raz som sa musel vyrovnať a popasovať s nie s práve férovým prístupom z jeho strany a "preskakovať pod nohy hádzané  polená". A to len preto, že som nebol jeho osobným zverencom v Dukle BB. 

Vždy som myslel, že funkciou štátneho kormidelníka je presadzovať hlavne reprezentačné záujmy štátu a nie osobné, alebo záujmy klubu v ktorom je tiež trénerom. 

Je to však všetko za mnou. Komunikujeme spolu normálne, nakoniec, každý má svoje svedomie. 

Momentálne je jeho záujmom dostať do BB môjho syna Peťa, v ktorom vidí veľkú perspektívu. Preberanie ocenenia práve z jeho rúk mi prišlo v tej chvíli ako symbolika, akoby nejaký pokus organizátorov o zmierenie.

Kam až siahajú Vaše spomienky na J. Benčíka?

Sprevádzali ma vlastne celú moju reprezentačnú karieru. Niečo vyše 15 rokov.

Pripravovali ste si ďakovnú reč?

Absolútne nie. Doteraz, ak som si aj náhodou nejakú pripravil,  vždy som hovoril niečo iné. 

V danej chvíli som si spomenul na preberanie ocenenia pre najlepšieho športovca okresu Čadca v roku 1984. Vtedy by som neveril v to, že moja športová kariéra bude taká dlhá a že po bezmála štvrť storočí  budem preberať ocenenie Najlepší atlét roka 2007 v kategórii masters.

Zhováral sa januári 2008 Tomáš Urbaník

Jemnučké štylistické úpravy a obrázky - 18. 1. 2008 eN.

Pôvodný rozhovor Tomáša Urbaníka s Petrom Tichým, dokázali talentovaní chlapci v Kysuckých novinách zalomiť TAKTO!