1. 2. 2008 - piatok

762.

Existujú osvedčené rétorické postupy, cieľom ktorých je pôsobením na podvedomie manipulovať s jednotlivcom, skupinami, či dokonca masami, s cieľom donútiť ich prijať pravdu manipulátora.

Včera zaujal eN maličký článoček na denik.cz.* Jeho autor Tomáš Nohejl uplatnil svoje právo a vyslovil názor na maratón v podzemnej garáži Mercury centra v ČB. To je v poriadku. V poriadku je aj to, že sa mu behanie v garáži bridí. Proti gustu žiaden dišputát.

...................................vložené 1. 2. 2008 večer...........................

* - Článoček, ktorý dal popud k napísaniu tejto správy z webu zmizol. Veľká škoda, že sme si ho nezavesili na Nástenku. eN tak neurobil preto, lebo chcel predložiť autentickú verziu. Vyhľadávač dennik.cz cestu ukazuje, ale tá končí na:

.........................Veľká chyba a ešte väčšia škoda.........................

Ale ak niečo vyhľadávač vidí, znamená to že si to pamätá a dá sa to z neho
vypáčiť. A eN to vypáčil, lebo správa o niečom, čo nie je, by bola správa o ničom.

...................................vložené 2. 2. 2008...................................

Tonův deník: Běhat v garáži? Proboha, proč?!    Nymburský denik

Českobudějovičtí běžci se procpali v sobotu do Guinnessovy knihy rekordů, aspoň té české verze. Ale za jakou cenu?

Téměř osm desítek závodníků absolvovalo podzemní maraton. Na 750 metrovém okruhu v garážích nákupního centra okolo zaparkovaných automobilů. 

Čekalo je 505 zatáček, z toho 252 stoosmdesátistupňových. Vítěz, padesátiletý František Tík, to zvládl za slušných 2 hodiny 51 minut.

Ale proboha proč?

Na běhu je přece nejkrásnější cítit čerstvé povětří, pozorovat přírodu okolo, přinejhorším ubíhající asfaltku pod nohama a k tomu vnímat, jak pracuje vlastní tělo.

Za víkend mám za sebou 22 kilometrů a zablácené dvoje boty, trošku mě škrábe v krku. 

Přesto tvrdím: běhátka ve fitku nebo podobné závody jsou jen chabé náhražky. Jako byste si dali po doběhu pivo z prášku. A pak vyrazili domů za gumovou pannou.

Tomáš Nohejl

.........................Veľká škoda a ešte väčšie šťastie.........................

Podľa nás už ale v poriadku nie je nepochopiteľná absencia tolerancie a primitívne binárny pohľad na beh.

Behanie je tak širokospektrálna činnosť, že čiernobielym videním ho nie je možné správne vymedziť. Kto, okrem pána Nohejla vie zadefinovať, na akom mieste je behanie správne a kde už nie.

Je behanie v ľahkoatletických halách na správnej, alebo už na druhej strane hranice. Kde zaradiť výstavný pavilón v Brne, tunel pod Labe v Hamburgu, školské chodby v Prievidzi a Kladne, soľnú baňu v Poľsku, či bobovú dráhu v Nemecku? 

Sú schody ESB v New Yorku vhodné? A čo paluba lode, či dokonca lietadla? Áno, alebo "proboha proč?"

Príroda je báječná vec. Dostal by beh neodškriepiteľnou prírodou po piesku Sahary, po ľadovcoch v Himalájach, v Antarktíde, či na severnom póle, po skalinách Álp, v pekle Údolia smrti v USA požehnanie, alebo by ich pán Nohejl potriesnil žlčou tak, ako garáž v Mercury centre.

Autor, kto vie prečo až tak útočného článku, musí byť veľký znalec behu. Vie čo je výkon "slušný", vie, čo má ozajstný bežec pri behu cítiť, čo, kde, kedy a ako má počas behu vnímať. 

Keď vyčleníme z nekonečne rozmanitej komunity bežcov malú skupinu, povieme, že pán Nohejl má pravdu. Medzi bežcami sa určite nachádzajú ľudia, ktorí cítia rovnako, ako pisateľ spomínaného článku. 

Ale existujú aj takí, ktorí beh v garáži privítali ako spestrenie a práve tí sa stretli v podzemí Mercury centra. „Proboha proč ne?" je ich odpoveď na otázku znalca behu.

Nevieme, či sa pán Nohejl unúval osobne do garáže prísť. Či videl, s čím sa to organizátori "procpali" do Knihy rekordov. Či sa s niekým, kto Garáž utekal zhováral, alebo tesal svoju Pravdu do žlčových kameňov bez predlohy, len tak spontánne, osvietený po víkendovej 22 km dávke utekania v blate a škriabaní v krku. 

Ak by aj v garáži nebol, to škriabanie v krku ho ospravedlňuje. Každého bežca niečo také z dobrej nálady vyvedie. Nečudo, že mu potom pero trudomyseľnosť vedie.

Rovnako nevieme, prečo si pán Nohejl zvolil z mnoho dostupných foto práve tú ojedinelú, bežkyňu, bežiacu pred čumákmi pár zaparkovaných áut. 

Mimochodom do druhého podzemného podlažia v čase pretekov sa autom dostali iba organizátori, elektronická časomiera a pár pretekárov. eN si zaparkované autá všimol až po behu. Počas behu mu skôr do oka padla "autoprázdnosť" garáže.  

Na zaručenú pravdu o behu pána Nohejla by eN nereagoval, keby dielko nekončilo posledným odstavcom. 

Ak je štýl, ktorým tvorí pán Nohejl ten "správny novinársky sex", tak eN si radšej namieša to pivo z prášku, ak bude alkohol "free" a vyrazí si za gumovou pannou. 

Byť a či tam nebyť
Ži a aj nechaj žiť
Pravda nie je Black & White
Býva pestrofarebná
Tá Váša má jeden "bajt"
Moja je však tiež potrebná
Sveta kus až do garáže
Meral som a neľutujem
Receptory v nej tvrdia že
Viac slnka jak hore tu je
Časť pravdy eN strohej
S pozdravom Zig No heil