10. 3. 2008 - Pondelok

800.

Podkova je symbol šťastia, slnko symbolom svetla a tepla. V prípade, že slniečko na obrázku slniečkom nie je, k čomu nás vedie modrá farba, potom to bude hviezda, semafor nádeje riadiaci budúcnosť.

Poslednou vecou na obrázku je oko. Poslednou na obrázku, ale prvou medzi zmyslami  človeka. Týmto párovým orgánom citlivým na svetlo vnímame realitu okolitého sveta a ťažká je predstava, že by tomu malo byť inak.

Sú však ľudia, ktorí si to predstaviť dokážu. Musia byť na to pripravení. Jedným z nich je autor podkovičky, pomocou ktorej sme včera napísali slovo ČADCA. 

Autor, ktorému strata zraku vážne hrozí, je Juraj Šerík.  Podkovičku vlastnou rukou vyrobenú venoval každému účastníkovi 1. Čadčianskeho Hamburgu čoby talizman. eN pripúšťa, že dobehol do cieľa iba vďaka nej. Bad Times sa mu čoraz vehementnejšie a čoraz úspešnejšie do bežeckého "kvartýru" dobíjajú. Preto si podkovičku na horšie časy na Nástenku zavesil. 

Juro je umelecký drotár. Profesia, ktorá sa síce bez zraku vykonávať dá, ale len obmedzene. 

A práve zrak prestáva Jurajovi slúžiť. Pri nedostatku svetla už nevidí skoro vôbec. Lekárska veda ešte tak ďaleko, aby vedela transplantovať sietnicu, či dokonca celé oko, nedospela. Nemusí sa to zhoršiť, ale môže sa stať, že sa zobudí a nebude už vidieť vôbec. Nie príliš optimistické vyhliadky. 

Juro je aj vášnivý bežec. Diagnóza ho oprávňuje pretekať v kategórii slabozrakých. Dokonca sa mu naskytá príležitosť prebojovať sa do Pekingu, na paralympijské hry.

Je už o päť minút dvanásť, ale Juro sa nevzdáva. Na zbehnutie času, ktorý by ho v Číne oprávňoval pomýšľať v maratóne na medailu, mu už veľa času neostáva. Limit je postavený vysoko, lebo Peking je ďaleko.

Má na to tri pokusy. Bratislava, Viedeň, Čadca. Juro býva v Čadci, preto by chcel byť najbystrejší doma, na Kysuckom maratóne. Má nabehané veľké kvantá kilometrov. K tomu ešte trochu šťastia na počasie a hlavne pri zelenom paralympijskom stole. Držíme palce, aby dokázal vyrobiť šťastnú podkovičku aj pre seba a podarilo sa.

1. Čadčiansky Hamburg sa konal na okruhu, ktorý nesie Jurove meno. Medzi čadčanmi je to názov už vžitý. Nazdávame sa, že právom.  Po zoznámení sa s okruhom ho za náš pokladáme aj na Nástenke. 

Je to 1 km dlhý okruh na ľavom brehu Kysuce, oproti plavárni. Juro na ňom urobil kus práce. Vypiplal doslova každý meter, aby počas behu poskytoval čo najvyšší komfort. Leží v listnatom lese. To je trochu na škodu. Podľa eN niet vyššieho komfortu, ako hlina pokrytá ihličím.

Šeríkov okruh je presne zmeraný. Každých 100 m je biely betónový míľnik stometrovník. Čiernym na bielom je na ňom uvedená informácia o vzdialenosti od štartu. 

Jeden informačný kameň, nazdávame sa, že ten, ktorý vidíte na obrázku, mlčí. Je bez čísla. Na jeho mieste kedysi hrdo stávala 900-vka. Na okruh Doba priveje aj horšiu chásku, ako sú bežci.

Juro s tým počítal, preto si dal záležať na ukotvení kameňov. Majú dlhú stopku z lešenárskych trubiek. Vytrhnúť ich zo zeme bez bagra možné nie je. 

Žiaľ, blbci sú neuveriteľne vynaliezaví. Jeden si dal takú námahu, že po neúspešnom pokuse vyrvať 900-vku zo zeme, vykotúľal z rieky balvan a pomocou neho betónového hlásateľa vzdialenosti aspoň zlomil. 

Juro už neznámemu hlupákovi postavil pomníček nový. Bežci z Čadce na okruhu sa stretávajúci pri spoločných tréningoch, sú opäť dokonale zorientovaní v priestore Šeríkovho okruhu. 

Tma je chladný opak svetla
Len aby nás raz nestretla
Je však tak ako chce Doba
Určí si ktorá osoba

Bude mať tmy viac než iní
Vezme jak tér temný vinyl
Zmixuje húf čiernych tónov
Z osudových gramofónov

Koho trestať koho viniť
Že pretrhol zo žiary niť
Na koho hnevu mimikry
Že tmou svet niekomu prikryl

Prislúcha nám súdiť Dobu?
Príliš smrteľní sme na to
Cestou od zrodu až k hrobu
Aj v tme dá sa rozdať zlato

A vo svetle sa nedeliť
Prídeš na to keď si v cieli
Čo rozdáš dva krát sa vráti
Čo si necháš isto stratíš