zľava hore: Jožo S., Jožo Z., Jozef Š., Jozef V., Marián, Šaňo, Jožo I. Gabo,
Evka, Maťo, Gabika, Ondrej, Miro, Laco, chýba Roderik, eN.
zľava dole: Kôň , dve "dogy".
foto: Samo Spúšť, pdbeh.wbl.sk

2. PRIEVIDZSKÉ PARKOVÉ PRETEKY - PD HAMBURG 2/2
Prievidza (Bojnice), 23. 8. 2009.

 Výsledky

Šafrán býval prievidzská erbová kvetina. V počte tri pred polovicou kolesa z banského rýpadla zdobil erb Prievidze do času, keď prestali byť krídlaté bytosti neslušní a nežiadúci disidenti.

Ale s návratom do erbu to Anjel príliš nevyhral. Musí v ňom kľačať na tvrdej skale. Ani nohy natiahnuť, či krídla prevetrať. Len držať v rukách jednu a tú istú vec.

Trať Prievidzských parkových pretekov, ktorá leží v katastri mesta Bojnice, doznala kozmetickú zmenu.

Ten istý asfalt, tie isté zákruty, tie isté obrázky, iba ich poradie je iné, lebo štart je presne pri stolčeku "pdržvodu". Ak ste 2PPP neutekali, tak sa prebehnite po okruhu aspoň virtuálne.

Aby sme v tejto story udržali prievidzskú kontinuitu a boli galantnejší k účastníkom 2PPP, ako boli organizátori atletických MS v Berlíne, každý bežec od nás dostane kvetinku šafránu.

Pôvodne mal byť nosnou disciplínou 2PPP beh na 10 km. Ale skutočnosť bola iná, tri krát dlhšia. Preto sú výsledky zoradené podľa Hamburgovej metodiky, najprv vzdialenosť, potom čas.

Gabika Gadová (0:51 - 2. / 10km). Nakoľko ide o mladú dámu z kruhov blízkych Liptovskému maratónu, dostane dve kvetinky.

Gabika uutekala pôvodne vypísanú nosnú disciplínu, ale nesúťažila. Prišla vyklusať Beh na Vtáčnik, ktorý sa konal deň pred PPP. Aby sa na okruhu pri rieke Nitre necítila opustená, spoločnosť jej robil

Martin Urbanovský ( 0:51 - 13. / 10km ). Tiež bežal 10km, tiež nesúťažil, tiež po Behu na Vtáčnik. A aby sa Gabika necítila na svete opustená, spoločnosť mimo okruh pri rieke Nitre jej robí tiež Martin. 

Roderik Rybanský (0:23 - 14./5,5km), jediná postavička, ktorú nemáme odfotokamarátovanú. Prišiel až po štarte, odkrúžil päť okruhov a utekal domov. Náhoda chcela, že pri opúšťaní okruhu z neho eN vypáčil čo a za koľko utekal. Ale výsledky aj tak nie sú bez bielych miest.

Jožo Spiška (?:?? - 14./12,2km) pribehol cez hory z Handlovej, zapojil sa do bežeckého kolotoča a utekal, kým sa kolotoč točil. Na meranie času zabudol. Rečičky eN sú spochybniteľné. Mohol si Jožov presun na PPP po vlastnej osi vymyslieť, lebo ani foto nie je celkom pravda. V čase keď Samo Spúšť robil pred štartom záber, bol Jožo ešte v Handlovej. 

eN veriť nemusíte, ale smeroplatné výsledky sú nespochybniteľné.

Miro Dobiáš (0:57 - 11./15km) trochu vypadol zo vzostupného bežeckého trendu, ktorý kreslil posledné roky. 

Dôvody, ktoré mu pokrčili tréningovú motiváciu nie je potrebné spomínať. Snáď je to za ním a nadviaže na vzostup, ktorého vrchol určite nedosiahol. Je kus pred ním a ešte o kus vyššie. 

Bol najrýchlejší bežec 2PPP. Metodika, podľa ktorej sa robila výsledková listina, má z kvantity košeľu a z kvality kabát. Bližšia košeľa, ako kabát, preto Miro s 15-timi km sedí na 11-tom miesto.

Ale Hamburgy sú preteky iba v úvodzovkách. Nikto, iba bežec sám dokáže meniť ich silu. Sám si nastaví pomer pretekania a trénovania.

eN pretekal. Kde, ak nie na Hamburgu sa vie ocitnúť vo výsledkoch pred Dobiášom, či Urbanovským? 

Jozef Števica (1:24 - 10. / 20km) utekal deň pred Prievidzou Gaderskú dolinu a  rezultáty hovoria: 15 km za 58 minút, 9./6. M18 v drese BRK Partizánske.

Asi preto, aby sme mu dres KRB naruby neotočili, pri Nitre obliekol dres Čerenian. 

Ale vyklusávať v ňom neprišiel. Odbehol 20-ku nie ďaleko od tempa 4min/km, prezliekol sa, vzal dosku, ktorá znamená rozhodca, aby robil čiarky čiarkarom.

Vtedy ešte netušil, že prišiel o veľkú slávu tým, že utekal v čereňanskom drese "iba" 20km.

eN vyhlásil, tajne, ako inak, Majstrovstvá Čerenian. Keby Jožo odbehol ešte kolo, vyhral by. Neodbehol, o titul prišiel. Stal sa ním

Marián Kováč (2:10 - 9. / 21,1km). Je to obrovský kusisko chlapa. Ten, navyše keď je Majstr Čerenian, musí dostať obrovský Šafrán.

Šaňo je v diaľke, ale keď pribehne na štartovú čiaru, aj tak bude mať hlavu o hodne pod Mariánovým plecom, v žltom drese s "numberoné" na hektárovej hrudi.

Majster Čerenian utekal dlho v kontakte s eN. Ku koncu spomalil, ale o kolo nezaostal. Našťastie. Keby odpadol doslova, Prievidzou by otriaslo zemetrasenie. 

Jozef Zlocha ( 1:40 - 8./21,1 km ) je tiež "tiež", ako Martin U.. Tiež utekal skrz Gaderskú dolinu, ako druhý v Majstrovstvách Čerenian. Tiež prišiel na PPP. Tiež nevyklusával, utekal celkom usilovne. Tiež robil rozhodcu a tiež ho eN dorobil na horné foto, lebo prišiel neskôr. Výsledky mal v oku. Keď ich eN zavesil na Nástenku, hneď odhalil skrivodlivosť.

Jozef Virčík (2:29 - 6./30km) má na PPP dôležitú funkciu. Keby niekto pindal, že nie je zdravotná služba, je mimo. Jozef je doktor. Krúži a pozorne sleduje zdravotný stav bežcov. 

Zodpovedná práca, za ktorú mu eN kazí meno, zhoršuje čas, či ako teraz, upiera nabehané kilometre. 

Nebyť rozhodcovského oka Joža Zlochu, doktor by utekal iba 1/2M a nie 30km. Pri 3PPP si eN musí dať väčší pozor, keď bude doktora do výsledkov vkladať. 

Ako satisfakciu za príkoria zavesíme pred dochtora hrdý zdravotnícky mierečný cieľ. 

PD rekord v maratóne drží dr. Perkácz Ľudo (2:42:15 - 13.). Zabehol ho 21. 4. 1984 na 1. Podvihorlatskom maratóne v Michalovciach. 

Vtedy to veľký rozruch v Prievidzi nespôsobilo. Šlo o solídny výkon, no medzi ostatnými sa stratil. Časy sa menia. Kedysi bežný výkon, je dnes výkon demotivujúci, ku ktorému sa nikto z prievidžanov nedokáže ani priblížiť. Nie príliš podareNá satisfakcia. Treba vyhútať inú.

Laco Brezáni (2:36 - 7./30km) je biely súper modrého doktora. Utekali 30km, lebo sa "zMMMnieva". Lacov GPSík Garmin utekal spolu s dvojicou a keď sa začal chleba lámať, urobil na Laca bu bu bu. Zabubnoval 170 bpm a Laco sa vyľakal. Tak rýchlo pri behu nezvykne tepať. Radšej spomalil. Nechápeme. "Šak" mal doktora pol metra od seba. Čo sa mu mohlo stať? 

eN svojho Švéda pri sebe nemal, lebo sa mu niekde doma schoval. Ale keby ho pri sebe mal, mohol by bubnovať aj 240 bpm, keby vládal, tak by určite nespomaľoval, lebo jeho Švéd si občas vymýšľa.      

Jožo Ištok (2:22 - 5./30km), ďalší z valnej hromady, ktorá sa rozhodla utekať 30km. V dávnych časoch, keď mierečná sláva prievidzských bežcov bola o kus vyššie, patrili tridsiatky k povinnej výbave.

Jožo si tie časy pamätá. Mal dlhý mierečný pôst. Na PD Chodbe a  ČB Garáži ho prerušil. Ale to sú indoor behy. Zatúžil po open air a žreb padol na MMM.

Preto sa vrátil k tridsiatkovému svetonázoru. Až na jednu päťku, v ktorej znižoval obsah tekutín, bežal veľmi vyrovnane a bol po behu spokojný, ako vždy. Nie ako

Ondrej Hanzlík (2:04 - 4./30km). Ten býva spokojný iba vtedy, ak beží to, čo si zaumienil. Po 2PPP bol určite spokojnejší, ako po Rajci, kde nebežal Sub3, čo je napriek 49-tim rokom, hranica Ondrejovej spokojnosti. 

PPP je dielom Ondreja. Nápad, výber trate, svojský stolček prestri sa, voda na pitie priamo z matičky zeme, nie z vodovodu.

eN si pamätá dobu, keď musel znižovať nároky na dosahované čas. Ide to ľahko, iba pri prechodoch do vyšších hodín bývajú problémy. Či to bolo z dvojky na trojku, alebo z trojky na štvorku, bol z toho namrzený.

Ondrej sa blíži k tejto mrzutej hranici veľmi neskoro. Raz sa s tým, že dvojka je pasé, bude musieť zmieriť. Ale pokiaľ behá 30-tky v tréningu za 2:04, to ešte nehrozí. Hrozí skôr to, že na MMM utečie eN viac ako hodinu a eN z toho bude mrzutý.

Zapísal eN 24. 8. 2009

Hrdinkou mierečnej valnej hromady sa jednohlasne stala 

Evka Seidlová (4:36 - 1./42,2km). Svoju účasť na 2PH nahlásila vopred s tým, že príde trochu neskôr. Ako prezidentka SZM má iba osobného šoféra, nie pilota. Tlmače sú v inej doline, kým si šofér z tej doliny na tú, prehodí latu, nejakú chvíľu to trvá. 

Lenže šofér Gabo má nový motor. Levicko-Tlmačská výprava bola na tvári miesta skôr, ako eN s Ondrejom. 

Záber zriedkavo vídaný. Evkoprezidentka dobieha do cieľa, v ktorom si už hodnú chvíľu Šaňoprezident vyhrýza slnečnicové semienka. 

Následok taký, že prezidentská štandarda putovala z Prievidze nie do Tlmáč, ale do Žiliny. Príčina?

Evka bežala v sobotu Čachtický polmaratón (1:48). Usilovný záver dole kopcom jej načal stehná. Domov prišla o polnoci, veľa toho nezjedla, ráno vstávala skoro, zjedla o nič viac. Pred štartom netušila, ako sa jej táto kombinácia vypomstí.

Po štarte sa pridala ku Gabovi s eN, ktorí utekali výrazne pomalšie, ako na 1. PDH. Zoznam tém, ktoré museli riešiť, bol príliš rôznorodý, aby sa venovali iba behu. 

Evka z diskusného krúžku vypadla skôr, ako sa jej ušlo slovo. Jej nohy odmietali bežať. Boľavé stehná sa dožadovali energie, ktorá v nádrži chýbala. 

Keď ju predbiehali o kolo, čo sa im už asi nikdy nepodarí, eN Evke radil, nech to típne. Pár krát bol v podobnom postavení a pozná, že to nie je med lízať. Evku, čo eN tiež veľmi dobre pozná, najviac trápilo, že sa bude musieť na jej dobehnutie čakať s ukončením pretekov.

„Keby som nedohovárala Gabovi, keď 1. PDH nedobehol, nedobehnem ani ja. Iba to ma nútilo pokračovať," s úsmevom po behu zhodnotila boj s nepohodou. 

Ozajstný zberač sa takýmto zážitkom nevyhne. Raz ho Doba vymákne indisponovaného a otestuje mu charakter. Evka obstála.

Poradila si s nepohodou, i s "nebývalo hustotou premávkou motorových vozidiel" s úsmevom na perách.

Nevieme ako to cíti Evka, ale eN si akcie, ktorými posúva hranicu PW, cení najviac. Nie je umenie bežať, keď to beží. To dokáže každý. Ale keď musíte bojovať o každý z nekonečného počtu krokov pred sebou, to je ozajstná skúška.

Výkon z 2. PDH sa medzi 183-mi akciami stratí. 11-ta akcia v roku 2009 sa rodila ťažšie, ako by jedeN predpokladal, ale je smeroplatná. Evka si upevnila miesto na dievčenskom prezidentskom stolci, dostala sa o krok bližšie k 200-vke akcií a k siedmemu miestu Rebríka SZM, ktoré patrí Milanovi Furínovi, jej chýba už iba 11 akcií. 

Šaňo Simon (3:54 - 1.) nie je na jednom obrázku so zvyškom mierečnej valnej hromady, lebo kopal Sub4 ligu. Za to sme mu pripli na autentickú hruď číslo z MS v Berlíne. eN obetoval kvôli 2PPP dievčenský maratón. Simon nie. Berlín aj Prievidza!

V Berlíne až 22. miesto, v Prievidzi prvé. Využil výborné počasie, v ktorom sa darí držať delovú guľu vo vzduchu tak dlho, aby si urobil náskok, ktorý mu už ani Sahara nezmenší do mínusových hodnôt.

Slniečko, ktoré sa občas medzi deravé mraky na bežcov pozrelo, bolo príliš slabé, aby rozbehnutú delovú guľu zastavilo.

Z Prievidze si odviezol nie len 533/21-vú akciu, ale i SB! V roku 2009 ešte nebežal rýchlejšie. SB, ale aj PW 2009, dosiahol Šaňo v Prievidzi.

Asi v polovici behu mu strekla do žíl adrenalínu úsmevná príhoda. Teda úsmevná pre eN. Šaňo z nejbol  vrcholne konsternovaný.

„Tam je chlap s dvomi dogami bez košíkov!" pobúrene oznámil Gabovi a eN, keď sa míňali v protismere. 

eN vie, že na okruhu môže stretnúť rôzne psie fajty, ale dogu stretol iba raz v živote, aj to pred vyše 30-timi rokmi. 

Pochyboval o prítomnosti dogy, tobôž dvoch. Aj keď utekal bez optiky,  zistil, že pochyboval správne. Šaňa vytočil pár rotvailerov. Prašť, ako uhoď. Kto sa bojí psov, je mu to jedno. 

eN chlapíka pozná. Má psov dobre vychovaných, bežec ich zaujíma asi tak, ako štúdium na vysokej škole. 

Ale je pravda, že aj eN spozornie, keď sa k nim behom blíži. Rotvajler je obranár. Ak si beh smerom k pánovi vysvetlí ako útok na neho, je zle. Bez košíka, neupútaný...

Keď eN s Gabom pribehli ku psom, mali už košíky, ktoré nebránili 

Gabovi Kováčovi (4:02 - 2./42,2km), aby vylovil z databázy vo svojej hlave príhodu, ktorá sa eN javí, ako lacný paperback horor.

Vraj, istá rodinka kúpila malému synovi dvoch psíkov. Podľa Gaba rasu tak škaredú, až začína byť pekná. Boxerov.

Tisíc krát sa syn so psom hral tak, že "tenisák" strelil hokejkou preč a pes mu ho doniesol. Po tisícprvý krát prestal tenisák boxera interesovať a zaútočil na hokejku. 

Keď ju zľaknutý hokejista zahodil, zaútočil boxer na jeho ruku. 

Na krik syna vybehla z domu matka, podarilo sa jej ruku z papule boxera dostať. Amokom  zmietanému psovi unikali do domu. 

Skoro sa im to podarilo. Skoro preto, lebo boxerista strčil hlavu do dvier. Nešli zavrieť. Vehementne sa dožadoval ruky, s ktorou nemal vybavené účty. 

Zúfalej matke nezostávalo nič iné, ako vziať sekáčik na mäso a rozfašírkovať boxerovi hlavu. Stihla to skôr, ako prišiel na pomoc kolegovi druhý boxerista. Pred tým sa našťastie dvere zavrieť podarili.

Zavolala známemu chirurgovi a oznámila mu, do čoho sa dostala. Ten v momente prišiel. Nie so skalpelom, ale s flintou, druhého psa zastrelil, syna vzal do nemocnice, pozašíval a ... The End, osoby a obsadenie, námet, kamera, réžia. 

Hamburgy sú báječná vec. Kde inde by si 

Miro eN Kriško (4:09 - 3./42,2km) takýto príbeh vypočul? Hneď oznámil Gabovi, že pochybuje o pravdivosti. Gabo sa dušoval, že sa to stalo, ale kútiky eN úst neklesli. 

Ale keby to aj bola pravda, eN bude odmietať kolektívnu psiu vinu rovnako, ako rómsku, maďarskú, nemeckú, ruskú, židovskú, alebo ľudskú.

Druhé domáce vystúpeNie poňal s veľmi komorným začiatkom. Týždeň nepobehol ani meter, nemal príliš veľké oči. V živej pamäti mal krušné chvíle počas 1. PDH, kedy dobehol na pokraji zrúteNia.

Gabo sa pridal k eN, ale od začiatku bolo vidieť, že mu eN rytmus nie veľmi vyhovuje. Vydržal to necelú polovicu, potom začal pokúšať, aby eN zrýchlil. 

eN odmietol, ale vyslal Gaba dopredu samého. Keď si odviazal z nohy guľu a vydal sa za guľou delovou. eN sledoval, čo sa z toho vyvinie.

Gabo letel tak, že po 7-8 kolách boli opäť spolu. Na tomto mieste dobehol Gabo eN o kolo. 

Miesto rovnaké, ako počas 37 prebehnutí pred a po blízkeho stretnutia s koňom. 

Normálny živý kôň sa schuti "erdžotal" dvom pomalším do ksichtu.

„Na tom Ti neprekáža, že je bez košíka?" nadviazal prerušenú debatu eN. „Nie, lebo je na vodítku," stoicky odvetil Gabo. 

Debata ďalej nepokračovala. Do cieľa zostávalo eN desať kôl. Usúdil, že je čas "zakapčať" sa za Gaba a pokračovať s ním. 

Viac menej v pohode, s výnimkou posledného Gabovho kola to splnil. To posledné, pre eN predposledné bolo najrýchlejšie (5:46). Za ním už bolo iba jedno, pre zmenu najpomalšie (6:47)

Ťažko povedať, či sa Gabo neobral behom s eN o Sub4, poťažmo o 1. miesto. To sa eN neodváži hádať. Jediné, čo môže k tomu povedať je, že určite mu to pomohlo k negative splitu, aký v maratóne určite nikdy nebežal. 

UmierneNý bežal split split -1:37. Gabo bol v cieli o kolo skôr, presne o 6 minút 45 sekúnd. Nevieme, aký mal medzičas na 1/2M. Dajme tomu že o dve minúty lepší, ako eN. Potom mal split -4:23. Ten prezrádza, že mohol začať rýchlejšie. Čas Sub4 by utekal určite, ale na Šaňa by sa pravdepodobne nedotiahol, lebo prezident je obranár minimálne tak nekompromisný, ako jeho dve "dogy".  

eN si nakreslil tempo čiaru, aby chápal, prečo sa mu nechcelo zrýchliť. Treťou päťkou vyľakala automatického pilota. Ten ho múdro vrátil späť, na úroveň trvalo udržateľného rastu tempa. 

321/24-tú akciu utekal eN lepšie, ako predpokladal. Správne utekaný Hamburg, keď má natrénované iba nad 3:50, si predstavuje takto. 

Ale takto si nepredstavuje správnu Hamburgovú story. Tá má vzniknúť na jediné sedeNie. 

LeNže 16 bežcov, dve "dogy" a kôň nie je zrovna tá pravá Hamburgová hustota. Ak máme o každom utrúsiť aspoň pár slov, na jedno podanie to nezvládneme. Treba minimálne second service.

Zapísal eN 25. 8. 2009