|
|
|
Paľo Hložanský Hornonitriansky BANÍK, č. 2, 29. 1. 2010
Jozefovi Bašovskom (poznámka eN) Vtedy, v roku 2004, vítali v Nitrianskom Pravne čerstvého šesťdesnika, bývalého baníka Jozefa ako víťaza. Hoci bežal ulicami sám a bojoval len sám so sebou a svojim odhodlaním.
Z dedinského rozhlasu hrala hudba, ozývali sa ovácie a potlesk spoluobčanov. Starosta obce ho prijal v obradnej sieni, podpísal sa do pamätnej knihy a potom sa na neho vrhli novinári. Jozef si totiž k svojim okrúhlym narodeninám vymyslel odvážny a nezvyčajný projekt. Prebehnúť po cestách celý Prievidzský okres a navštíviť všetkých 52 hornonitrianskych obcí a miest. Rozvrhol si to na sedem etáp, priemerne približne po 30 kilometrov. Vydával sa na ne každý druhý deň. Na jednej trase vždy dobehol k niektorej radnici, podal si ruku s primátorom, či starostom, vypýtal si pečiatku a podpis ako potvrdenie, že tam bol a už bežal do ďalšej dediny. Koľkokrát sa mu stalo, že mu šoféri, čo ho spoznali zastavili, aby sa odviezol. On sa len usmial. Ale keď ho neraz začali naháňať túlavé psy, veru ho nedobehli. Dovedna prešiel 190 kilometrov za sedem dní. Vraj to všetko urobil preto, aby mal motiváciu na tréning. V Bani Cigeľ, kde pracoval vyše 40 rokov, ho poznali ako obetavého mládežníckeho funkcionára, neúnavného organizátora mnohých športových baníckych podujatí aj v rámci Československa. V sedemdesiatych rokoch založil tradíciu štafetových behov na 333kilometrovej trase Dukla Prievidza a sám sa ich päťkrát aktívne zúčastnil. Pôvodne vyštudoval hutnícku priemyslovku. Ale vo svojej profesii pracoval sotva dva roky. Potom prišiel do Bane Cigeľ. Veď ktorého mladého chlapa by potešil zárobok 940 korún hrubého, a to bol vlastne technikom. Znenávidel teda hutníctvo i technické funkcie a stal sa baníkom. Smeje sa, že okrem riaditeľa hádam skúsil robiť všetko. Začínal ako fikeš na banskej doprave, robil ťažmajstra, lokomotivára, potom ho urobili na pár mesiacov revírnikom banskej dopravy. To mu nesedelo a radšej začal fárať. Pracoval na ručnej stene u Števa Gibasa a banícke ostrohy si brúsil aj na prípravách a poruboch. Potom ho prehovorili, aby robil majstra odborného výcviku, takí vtedy chýbali. Urobil si teda príslušné semestre na vysokej a kurzy a niekoľko rokov sa venoval baníckemu dorastu. A to aj vo chvíľach voľna. Bol v neustálom kolotoči, pretože popri tom ešte hrával aktívne futbal za okolité dediny, najdlhšie v Malinovej a Tužine. Už sa zdalo, že ani nebude mať čas založiť si rodinu. Ale svoju Helenku stretol, keď mal 34 rokov a veru všetko stihol. Postaviť dom, aj splodiť tri deti, dvoch synov a jednu dcéru. Už sú veľké a hrdé na svojho otca. S aktívnym futbalom prestal, keď mal štyridsať. Začal mu chýbať pohyb, cítil, že akosi priberá, mľandravie. Vtedy začala televízia vysielať reláciu Beh pre zdravie. Áno, to je ono, povedal si. Začal behávať po okolí. Chvíľu mal ťažké nohy, nestačil s dychom, ale postupne to bolo lepšie a lepšie. Trasy si viac a viac predlžoval a vytrvalostný beh mu skutočne zachutil. Začal trénovať denne. Dokonca po šichte vyštartoval z bane zarovno s autobusom a do Právna dorazil len s pätnásťminútovým meškaním za ostatnými chlapmi. Po pár rokoch sa už začal cítiť, že by už mohol skúsiť aj maratón. Po prvý raz sa na štartovú čiaru postavil v júli 1989. Klasickú trať 42 kilometrov a 195 metrov zabehol za tri hodiny a 13 minút. Na 45ročného veterána celkom slušné. V tom istom roku ešte zabehol dva maratóny. Medzi nimi aj známy Medzinárodný maratón mieru v Košiciach. Merať si sily s najlepšími slovenskými i zahraničnými vytrvalcami sa mu zapáčilo. Dodnes už absolvoval neuveriteľných 114 maratónov. Osobný rekord si zlepšil o vyše 12 minút. Na hornej Nitre bol prvý z bežcov, ktorý prekročil stovku a na Slovensku patrí snáď do prvej desiatky v počte absolvovaných behov. A to ešte dvakrát bežal päťdesiatku a dvakrát stovku. Vo svojom dome má vlastnú sieň slávy a trofejí a napísal knihu zo svojich bohatých zážitkov. Verí, že sa mu ju podarí vydať... Napriek veku tretry nechce zavesiť na klinec. Aj v zimných mesiacoch možno vidieť tohto postavou skôr útlejšieho muža, ako zdoláva kilometre po okolitých cestách. Štart maratónu v Brne sa blíži... Paľo Hložanský, Kresba: Erík Hudec Hornonitriansky BANÍK, č. 2, 29. 1. 2010
Ak Vám meno Jozef hovorí málo, reč šla o Jožovi Bašovskom. (poznámka eN)
|
