Hore zľava: Nováky, Števo, Peťo, Laco, Nováky, Prievidza. 

V strede zľava: Prievidza, Jožo ITA, Juro, Ondro, Jožo USA,

Dole zľava: Jano, Jožo Aler, Nováky, Fero Orto, .
Malý veľký bonus pre tých, ktorí sa prehryzú až ku koncu.

Výsledky

eN má ťažkú formu alergie na beh. Choroba mu prevracia svet naruby a uniká mu akcia za akciou. Alergológ mu predpisuje pilulky, ale je v tom háčik.

Števo Lehocký (1:06 - 12./10 km) chodí eN alergológa podarobnici pri práci vyrušovať. To spôsobuje, že prášky nemajú parametre, ktorými by alergiu na ústup zahnali. Sú príliš silné. KonceNtrácia 3:41 alergiu iba zhoršuje. 

Štefan je verný čitateľ Nástenky. Taktiež je verný Bojnickým parkovým pretekom. Je mu odpustené, lebo na vyrušovanie doplatil najviac sám.

eN zmietaný alergiou, na tvár miesta neprišiel. Štefan utekal 10km. Keď alergia poľavila, poludienkový eNfotokamarát verného bežca Bojnických parkových pretekov na okruhu nezastihol. Mieril už do Handlovej.

Preto má verný Štefan na orloji Pilulkovej story iba starú podobeNku. 

Okruhom pri Nitre sa prehnala veľká voda. Záplavy malé, škoda meličké. Byl pozdný večer - ôsmy máj - večerný máj - byl brigády čas. Ondrej s eN dokázali malú škodu zmeniť na žiadnu. 

Ešte jedna záplava sa okruhom prehnala. Škoda preveliká, že eN mal alergiu a záplavu neodfotokamarátoval. 

Tou záplavou boli dievčatá. Nebýva jav bežný, že beží na jednej edícii Hamburgu kvarteto dievčat. Na 5. BPP sa také stalo a eN zmietaný alergiou pri tom nebol. Škoda.

Nováčanky Miriam Rusovú (1:56 - 1. / 21,1km) a Ivetu Mečiarovú (1:08 - 2. /1 0,0km), ani mamu Monika Píšovú (18:55 - 4./3,3km) s dcérou Katarínou (0:32 - 3./5,5km) z Prievidze, Vám ukázať nemôžeme. Na vine je Števo, kto iný. "Šak" už viete prečo.

Invázia z Novák nebola iba dievčenská. Ale neukážeme Vám ani dvoch nováčanov.

Ľubo Rus (1:55 - 7. / 21,1km), ako káže zhoda priezvisk a odbehnutej vzdialenosti, utekal s Miriam. V závere, ako káže srdce pretekára, jej o pár sekúnd ubzikol. Ale nebolo mu to veľa platné. Najúspešnejšou členkou výpravy z Novák bola Miriam. 5. BPP vyhrala. Ľubo obsadil utešené siedme miesto. 

Keď eN v postalergickom šoku začul priezvisko Rus, bol presvedčený, že je to bol nováčan Rado Rus, majster Európy v člnkovaní. 

Skôr, ako si eN začal hlavu lámať, ako z Novák do Prievidze proti veľkej vode pádloval na vratkom kéňu, Ondrej ho usmernil, že nie každý Rus je Rado a nie každý Ľubo je Rus.

Ľubo Mečiar (1:07 - 11. / 10,0km), najskôr pre pokoj v rodine, použil rovnakú stratégiu, ako v rodine Rusových. Prvú figúru v rodine si ustrážil, sláva na pódiu prevelikú prenechal žene a uspokojil sa s ešte utešenejším miestom, ako siedmym. Bol 11-ty.

Petrer Jurík (2:38 - 3. / 30,0km) zaznamenáva rovnaký výkonnostný posun, ako eN. Jediný rozdiel je v tom, že ho má opačne orientovaný. 

Na BPP beháva 30-ky a stále sa zlepšuje. Sub4 na ČSOB maratóne v Bratislave nebola náhoda, ale dôsledok pravidelnej prípravy. Na 5-tej edícii posunul 30-kové tempo na 5:16/km, čo ho oprávňuje pomýšľať na mierečne časy hlbšie Sub4, ako pár minút. Bude to v tých modrých pilulkách. Modrá je dobra.

Laco Brezáni (1:50 - 6. / 21,1km) je posledný, ktorého eN fotokamarát na okruhu nezastihol. A je zároveň prvý, kto eN zakrúti krkom za túto pilulkovú story.

Laco má lekáreň. Teda nie on, ale jeho žena, lebo Laco na to nemá farmaceutické vzdelanie. Lieky sú ober biznis. Lekár lieči, príroda uzdravuje. Lieky liečiť nemusia. Stačí, keď neublížia a ľudia ich kupujú. 

Touto story sa sypú haldy liekov, ale ani jediná pilulka nie je zakúpená v "Lacovej lekárni". eN ich ukradol na internete. Lieky sú drahé a on má málo €-čiek. Zásluhou Laca zamestnávateľa ich má viacej, ako mával, ale, ale za zahatanie "liekotoku" do tejto story z jeho lekárne môže v najbližších dňoch čakať výpoveď. 

Laco bol spokojný s tempom, akým sa na okruhu prezentoval, nie však s pocitom počas behu. Biznis je biznis, život je život a beh iba zábava. Nemá v programe dňa vysokú prioritu. Ak noha málo behá, zlenivie, do behu ju treba nútiť. A to už prestáva byť beh aj zábavou. To je prípad Laca, ale hlavne eN.

AK Baník Prievidza zľava: Jožo Ištok, Juro Chrenko, Ondrej Hanzlík.

Jožo Ištok (0:45 - 8. / 10,0km) užíva ružové tabletky. Všetko nedobré dokáže ako dobré interpretovať. Teraz na to používa metodiku úskoku mimo. Medzi bežcami je korčuliar. Nebehá rýchlo, lebo korčuľuje. Medzi korčuliarmi je naopak bežec a argumenty obráti.

Zatiaľ nemá vo výhľade žiaden maratón, nemá motív na behanie dlhších behov. Uskromnil sa. Stačila mu 10-ka. To by mu v klube prešlo bez straty bodu. Ale že skromnosťou nakazil aj

Jura Chrenku (0:45 - 8. / 10,0km), ktorý mal, spolu so šéfom klubu utekať 1/2M, bude disciplinárna komisia klubu riešiť na najbližšom zasadnutí. Šéf klubu prihadzuje Jurovi na kopu ružových piluliek aj dobré modré. Ten nad nimi nosom ohŕňa a dáva ich na bok. Modrá je možno dobrá, ale ružová viac chutí.

Ondrej Hanzlík (1:28 - 4. / 1/2M) je onen prísnonežný šéf klubu. Momentálne nemá mierečné ambície, preto dal iba 1/2M. Preteká na krátke dištancie, ale mierečná úloha Sub3 v M50 je úloha stála. Určite MMM, možno aj nejaký pred tým si s touto myšlienkou do konca roku strihne.

Ondrej neustále vylepšuje svoj BPP projekt. Nakontaktoval sa na MÚ v Bojniciach, poprosil o zametenie okruhu a bol vyslyšaný. Malotraktor s kefou a radlicou stiahol nánosy lístia a hliny. Radosť na úsek, ktorým prešiel pozerať. 

Traktorista nevedel, kadiaľ sa beháva, preto slučku bližšie k Prievidzi neočistil. Práve cez ňu sa valila veľká voda ako veľká voda a zanechala po sebe blato. Nie veľa, Ondro s eN ho v predvečer 5. BPP odhádzali.

Jožo Spiška (1:42 - 5. / 1/2M) prišiel do Bojníc, aby na okruhu predložil pádne dôkazy, kto je najsvetobežnejším mierečným bežcom okresu Prievidza. Nemusel. Nikdy sme o jeho svetobežnom talente nepochybovali. 

Dve svetobežné pilulky sa chlapíkovi v 114-thej modrej bunde z Boston Marathonu mália. Chcel by ich mať viacej. Mohli už byť tri, keby London nerobil Zagorku a vyškrtol ho z hry. Pirátovi bez chipu medailu nikto nedá. 

Jožo má svetobežné deti. Dcéra žije v Londýne, syn v Novom Jorku. U neho mal hlavný stan, pri útoku na Boston. Najsilnejší dojem?

Krásna príroda, ťažká trať, davy ľudí popri celej trati. „Nemáš šancu si odskočiť mimo trať a vyčúrať sa. Ľudia stoja v štvorstupoch. Revú, ako zmyslov zbavení. Ešte tri dni po behu mi z toho hučalo v hlave. 

Prihlášku a cestu si Jožo vybavoval v predstihu. Kým na ňu došlo, ozval sa meniskus, svedok jeho futbalovej minulosti. Lekár nariadil operovať.

Dobre, ale po Bostone! Sto bielych vrán tam v Massachusetts si Jožo nechcel nechať ulietnuť. Celý maratón bežal ako na ihlách. Bál sa, aby meniskus nerobil obštrukcie. 

Po maratóne pochodil po USA a Kanade. Čo sa týka prirastenosti auta k americkým zadkom, dal za pravdu Vilkovi Svetobežnému. 

„Nevedeli sme nájsť jedno miesto. Spýtali sme sa, ukázali nám. Bolo pár desiatok metrov od nás, na druhej strane ulice. Potom nám ochotne X minút vysvetľovali, ako sa tam dostaneme autobusom. Chápeš to!?" 

Jožo má dve smeroplatné placky z WorldMarathonMajor série. Najväčší zážitok, ako sa priznal, má ale z Londýna, ktorý utekal ako pirát.

Zo zadumania, ktoré býva vďaka monotónnosti maratónu vlastné, ho vytrhol hurónsky rev pretekárov. Prebiehali vykričanou štvrťou Londýna a dievčatá na balkóne jedného z verejných domov ukazovali svoje pracovné nástroje. Svetobežníkovi NumberOné prievidzkého okresu nie je nič ľudské cudzie.  

Vojna o NumberOné bola hlavná zápletka 5. Bojnického Hamburgu, do ktorej sa jedeN zaplietol. ViacmeNej nechtiac, ale zaplietol.

Odštartoval to bežec v bielom tričku

Janči Meszároš (bez času - 10. / 15km). Okruh leží v jeho zažitej stope, keď sa vyberie behať. Narazil na ruch, neformálne sa pripojil. 

Najprv bežal s Petrom Juríkom, ktorý blížiac sa k 30-temu km, ušiel z mierečnej skupinky dochtorov, čím ju rozrthol. Keď mal Peter fajront, Janči sa pripojil n NumbetOné

Jožovi Virčíkovi (3:41:45 - 1. / 42,2km), toho času na NumberOné figúre. Bol mu Pacemaker a zdalo sa, že Jožo, člen Alergologického dochtorského rádu, prvú figúru až do mierečného konca bez ťažkostí uháji. 

Ale to by nesmel na okruhu utekať druhý dochtor. Zo Žiliny prikvitol

Fero Michalička (3:41:45 - 1. / 42,2km), príslušník Rádu ortopédov. Rovnaké údaje v dochtorských zátvorkách sú správne. Prsty v tom má teN, ktorý sa na okruhu zjavil, keď Ferovi zostávali do konca štyri kolá, teda 4,4 km.

Miro eN Kriško (bez času - 13. / 2,2km) mal všakovaké plány, ale utekanie v nich nebolo. Videl náskok Joža, videl jeho vcelku svižné tempo, videl Pacemakera, ale i Ferove odhodlanie, vybojovať NumberOné pre Rád ortopédov.

„Už len dochtorská vojna nám tu na okruhu chýbla," pomyslel si eN, lebo nevedel, komu má držať palce. 

„Jožo ho môže vyliečiť z alergie na beh. Musím držať palce jemu. Ale Fero je zase zberačská supernova. Dvanásť kúskov tento rok! Jediný konkurent Šaňoprezidenta. Treba držať palce jemu," takto súperili v hlave eN motívy, kým sa horár nenahneval a oba z hory vyhnal. 

eN si pripol pomyselné číslo a pod zámienkou, že Ferovi podáva občerstvenie, utekal dve kolá popri ňom a infikoval ho pacifizmom, „Dobehneme ich, ale nepredbehneme. Pribehneme do cieľa spolu," vplýval na Fera, pokiaľ mal kyslík, lebo Fero utekal svižne. 

Stihol Fera ešte upozorniť, že spriaznený ortopéd na jeho strane ho nespasí, keď mu žena obe nohy zláme, že jej stále uteká z domu, aby utekal maratón. Fero uznal, že to nie je úplne scestná vízia, posledný raz sa napil a zatrúbil do generálneho útoku proti Rádu Alergiológov.

600 metrov pred cieľom Fero s eN dobehli Joža a Jančiho. eN zaradil o stupeň nižší prevodový stupeň, ale za sekundu musel radiť späť. Fero sa prehnal okolo cieľa jeho stíhacej jazdy a bez spomalenia si to sral do cieľa ozajstného. 

eN nesmelo zisťoval, či jeho PeACEmachrovanie nevyjde na nivoč, Fero vraj nevyjde, ale nespomalil. Zastal až pri občerstvovacom stojane, pár metrov pred cieľom maratónu. Čo to popil, pozrel na stopky (3:41:19) a potom pekne svorne vo štvorici dobehol do cieľa.

PeACEmachrovanie bol jediný svetlý bod eN pochmúrneho účinkovania v hre 5. BPP. Keď nie je schopný bežať Hamburg ani pár stoviek metrov od jaskyne, niečo zhnité musí byť v kráľovstve DéNskom. 

Fero bežal 12-ty tohoročný maratón a ak mu žena nohy nezláme, môže urobiť rekord v najrýchlejšom splnení kvóra na vstup do SZM. Už teraz vie, že nepobeží Čadcu, ani Rajec, lebo aj ratolestiam sa chce venovať a v tých termínoch majú cyklistické preteky.

Keď eN prišiel na okruh, všimol si v tráve do zeme zapichnutú škrabku na ľad. Priniesol si ju dochtor Jožo. Nie, že by očakával ochladenie, ale bol sa večer prebehnúť (30 minút pred brigádou Ondreja s eN) a blata na ihrisku sa mu zdalo priveľa. Chcel subotnik odpracovať pred behom v nedeľu ráno, ale už nebolo treba.

Jožo bežal o vyše 10 minút rýchlejšie, ako v Bratislave a eN napadá myšlienka, či nechodí na riadne maratóny unavený. Ale nemieni ju riešiť skôr, kým nevyrieši svoje behanie, teda vlastne nebehanie. Chodiť na maratón unavený, nedajoné pretrénovaný, je špatné. Ale chodiť na ne preoddychovaný je ešte špatnejšie. 

Chce to tú správnu protialergickú pilulku, aby narušeNé motivačné reťazce zregeNerovali skôr, ako bude neskoro.

Ale ako sa k nej dostať, keď Pišta stále po daromnici eN alergiológa otravuje? 

Existuje vraj jeden veľmi jednoduchý a účinný návod, ako začať behať. Začať behať. Bolo by ho treba vyskúšať, aby už eN nemusel písať story v ktorých nehrá zodpovednú mierečnú rolu, ale iba epizódne šteky.

Malý veľký bonus pre tých, ktorí to dokázali prečítať až sem.

Zapísal eN 10. 5. 2010