|
|
foto: Samo Spúšť 6. BOJNICKÉ PARKOVÉ PRETEKY / Bojnický Hamburg 6/3 Bojnice, 13. 6. 2010. Ako by sme nemali dostatok Jozefov, do análov BPP sa v šiestej edícii zapísal ďalší. Prievidžan
Nie preto, že by bol jedeN, či druhý namyslený. Ani preto, že by utekali tak rýchlo, že chýbal kyslík. Chyba bola v eN nohách. Nechcelo sa im utekať. O každý krok ich bolo treba žiadať. Keby sa rozprával, nohy by mu dočista zastali. Jožo si na okruhu pri rieke Nitre postavil latku. Môže umenšovať čas, môže pridávať kilometre, alebo iba jednoducho prísť bežať. Je to iba na ňom. Zapísal eN 14. 6. 2010
Pribehol na okruh dve hodiny po štarte. Kde eN stíha, tam Laco mešká, alebo, kde chýba zamestnanec, tam musí makať zamestnávateľ.
Ale že prijal eN klesajúce tempo za svoje, už mäkkosť bola. Pokiaľ preberali pracovnú problematiku, plytké tempo prekážalo iba Lacovmu GPS-íkovi, u ktorého si overoval, koľko odbehli. eN podchvíľou zabúdal dávať POLARnemu Švédovi povely, aby zapísoval kolá, čím ho neustále disharmonizoval s názorom rozhodcu. Desať kôl pred cieľom (31km) vyzval eN Laca, aby udal živšie tempo. A Laco vraj načo? V plytkom tempe našiel mäkký udavač zaľúbenie aspoň také, ako eN. Kde sa stretnú dvaja gurmáni plytkosti tempa, tam býva o živšie tempo veľká núdza. Najmäkší sa Laco ukázal, keď mu eN pošepol, aby odbehol 19-ste kolo, čím by sa vo výsledkoch posunul pred polmierečných na 4. miesto. Ani keď sa eN ponúkol, že údernícke kolo odbehne s ním, na fintu neskočil. Laco poňal 6. BPP v regeneračnom rytme. Na druhý deň si rozhodnutie nevedel vynachváliť. Nohy plné sily, prosté bolesti. Lebo najobecnejšia obecná vytrvalosť dokáže robiť s nohami zázraky. Zapísal eN 14. 6. 2010
Najprv označil biely krvný doping (podpora hojenia zranení injekciami s bielou zložkou vlastnej krvi, ktorý praktizujú u Joža Zlochu), skôr za módu, ako výrazne účinnú metódu.
Hodgkin je starý úchyl, vysadený na chlapčekov M50. Či má väčší zálusk na maratóncov M50, ako na iných 50-nikov, nevieme, lebo nevieme, či to nebol výskum, ktorý si zaplatili výrobcovia body building kašičiek a piluliek a publikovali ho v Men's Health, ako reklamu na podporu predaja. Jožovi sa straší, keď je M40. Je za vodou. Teda vlastne pred vodou. Že by práve preto utekal 1/2M a nie maratón? Umenšoval riziko? Iba srandujeme. Jožo vie, odkiaľ vietor fúka. Vidí problém vo farbe, nie iba čierno bielo. Samotný beh je príliš malý pán, aby si mohol privlastniť patent na zdravotné problémy. Dedičnosť, životné prostredie, strava a životný štýl by mu dali, keby ich vyautoval z hry. Behanie maratónov má svoje pozitíva, aj negatíva. Ide len o to, čo u koho preváži. Jožo utekal v skupine AK Baník Prievidza. V závere, navzdory direktíve šéfa klubu,, že skupina dobehne spolu, z kapely vypadol a dobehol so stratou dve minúty. Kto to má na svedomí?
eN tiež pred 6. BPP vydal direktívu. Vlastne skôr autodirektívu, Otestovať Fastwitchky, znela úloha dňa. Sám si direktívu autoritatívne nariadil a sám ju aj prelomil. Nešikovnosťou ju zahral do autu priam ignorantsky. Juro na rozdiel od eN, prelamovaniu direktív,nefandí.
Keď nemá na svedomí prelomenie direktívy šéfa AK Baník Prievidza Juro, kto potom?
Termín mu vôbec nevyhovoval. Mal plný kvartýr CZE ľudu, za účelom promócií dcéry. Ondro je vzorom Slovensko-Českej vzájomnosti. Dokazuje to na rodine. Manželku našiel až v Severných Čechách. Do predpromočného virvaru vletel eN, postihnutý úpalom z Čadce, že či nebude 6. BPP. Ondrej že radšej nie. eN rozumel, nenástojil. Náhoda chcela, že sa "nenástojčivý" stretol s nástojčivejším typom.
Ondrej že dobre teda, ale nemal pretekárske ambície. Vznikla direktíva o neútočení, ktorú Jožo v závere behu bez škrupulí prelomil. Konečne je vinník na svete. Pred štartom Jožo šemotil niečo o 10 km dištancii. Po štarte to predĺžil cez 15 km na 1/2M. Toľko opakoval, ako ľahko sa mu beží, až v sebe prebudil "závodníka". Najprv vytriasol zo skupiny dochtora Joža V., aby v poslednom kole, tempom Sub4/km, roztrhol aj AK Baník Prievidza. Dobehol si po prvé miesto v prebore klubu, ale aj po penalizáciu, ktorá zrovnala jeho čas s časom Jura. "Disciplína musí bejt, Ty kluku pitomá!" Direktíva šéfa klubu nie je suchá haluzina, ktorú možno "naverímvoné" prelamovať. Direktívu šéfa klubu treba plniť. Cez sedem mierečných postavičiek sme sa museli prehrýzať, aby sme k trom mierečným dospeli.
Podmierečná zápletka o prelamovaní direktív, ktorá sa nám nasáčkovala do podmierečnej sekcie, je iba nevinné detské prekáranie, v porovnaní so zápletkou, ktorá sa nám snaží nakýblovať do sekcie mierečnej. Nie sme si istí, či by štvorčekový papier takú ťarchu uniesol, preto sa jej venovať nemôžeme.
Vďaka osobnej prítomnosti prezidenta SZM, mohol byť prvý zahraničný účastník BPP/BH privítaný skoro na najvyššej úrovni. V uvítacom výbore chýbala už iba prezidentka.
Pred pár rokmi, na maratóne v Novom Sade, sa do neho zahľadela kobieta z Katowickej oblasti. Alebo on do nej? Tak podrobne sme to nerozpitvávali. Odvtedy tiahne párkrát do roka do Poľska a to isté, ale na Balkán, činí Dalia Delewska z Darbowej Górnicze.
Migrovania skrz Európu si Drago spestruje behom na nejakom maratóne nie ďaleko od migračnej trasy. Ponúkal sa riadny Silva Nortica Run, kde mu bolo všetko jasné a Bojnický Hamburg, kde mu nebolo jasné nič. Veľa majlov putovalo z Darbowej Górnicze na eN planétu a späť. Bolo treba vysvetľovať, čo je to Hamburg, kde je eN planéta, ako na ňu trafiť z Banskej Bystrice, kde nocleg, ako sa v nedeľu dostať do Budimpešti...
Večera v čínskej, pivo v Rampe, nocľah u Ondreja v telocvični, odvoz na štart Evasionom Joža Ištoka a mohlo sa utekať. Zapísal eN 17. 6. 2010 Mierečná zápletka sa vyvíjala nasledovne. Šaňo po štarte vyrazil vpred tak, že snáď predbiehal aj Delová guľu. eN sa zdalo, že túži predbehnúť všetkých. Po šiestich okruhoch už mal na eN kolo náskok. eN utekal s Jožom Kramárikom za Dragom na konci peletónu. POLARny Švéd bubnoval rytmus o 6-10 bpm nižší, ako v Čadci, ale neutekalo sa mu dobre. Nebehať jeden deň pred maratónom pomáha, dva neuškodia, tri dni už pokazia svalový tonus. Nohy sa podlamujú, správajú sa ako cudzie. Po 10 km sa odpojil z trojice nie len Jožo K., ale aj eN od Draga. Usúdil správne, že Srbské tempo by ho v priebehu dvoch hodín prekotilo. Pred tým si Drago u eN overoval, či Šaňo naozaj uteká maratón. Jeho tempo sa mu zdalo príkre a nekorešpondovalo s výkonnosťou, ktorú mal u Šaňa naštudovanú. eN ho ubezpečil, že nabetón uteká maratón a že "nadvabetóny" spomalí. Stalo sa nie iba u Šaňa. eN bol na méte 1/2M presne za dve hodiny. Strácal na Draga jedno, na Šaňa tri kolá. Vtedy sa mylne domnieval, že Draga dobehne. Nedobehol ani seba. V druhom 1/2M zaostal za svojim prvým +8:04. Približne taký split mal aj Drago, Šaňo tradične o kus väčší. Ale na Majstrov tempa sa nehralo. Hralo sa na netto časy a tie určili poradie Šaňo, Drago eN. Šaňo si z bojnického okruhu odniesol 569/17-tu akciu, eN 341/4 a Srb Drago cca 180/?-tu. Po behu nebolo príliš veľa času na vyhodnotenie s rehydratáciou. Jožo naložilDraga do Evasiona, so Šaňom a eN ich odviezol na stanicu, kde
sa uskutočnil akt odovzdania 100-vkárskeho trička skoro na najvyššej SZM úrovni, Draga zhltol autobus smer Zvolen. Šaňo, Jožo a eN potom urobili rehydratačnú bodku za 6. BPP a bolo po ptákách. Zapísal eN 18. 6. 2010 |
Jozef
Kramárik (0:55 -
10./10km) prišiel, odbehol deväť kôl, alebo chcete 10 kilometrov a odišiel.
Jednoduché, ako Hamburg samotný. 
Svoju
dištanciu utekal s eN, ale
žiadne pikošky na neho nevieme. Komunikácia viazla.
Jožo
Zlocha (1:20 -
9./15km) latku postavenú
má. Na 6. BPP na ňu ani nenavyšoval kilometre, ani neumenšoval čas. 
Bol
iba testoval, ako mu zrekonštruovali v servise meniskus v ľavom kolene.
Behať sa s tým dá, na posúvanie latky je ešte priskoro. Koleno bolí,
puchne, tvorí sa v ňom voda. Z pohľadu človeka nebehajúceho vcelku úspešné
dielo, z pohľadu bežca máličko opačné. Preto Jožo nebežal polmierečnú
dávku Majstrovstiev AK Baník Prievidza, ale iba na štarte avizovaných 15 km. 
Laco
Brezáni (2:08 -
8./15km) bol zbytočne mäkký
v niekoľkých rovinách.
Laco
musel za eN urobiť prácu, ktorú nestíhal, aby stíhol štart. V tom
nebol ani náznak mäkkosti. Ani v tom, že napriek plánovanej 10-ke utekal
spolu s eN jeho celý druhý 1/2M. Pripojil sa k nemu, keď mal za sebou
polovicu mierečnej dávky predne za dve hoďky. 
Jožo
Virčík (1:44 -
7./21,1km) je vinný, že sa nám story
zasekla viac, ako býva u Hamburgoch zvykom.
Potom
spomenul silnejúci hlas odborných lekárskych kruhov, označujúci behanie
maratónov za činnosť zdraviu nie prospievajúcu. Početnosť postihnutých
maratóncov Hodgkinovým syndrómom, ktorú vyskúmal nejaký vedátor, Jožo
spomenul, aby vystrašil eN. 
Juro
Chrenko (1:42
- 6./21,1) má čisté svedomie. Direktívu neprelomil, lebo skupinu neroztrhol. 
Dokonca
plní aj tie, ktoré nemusí. Svoje Fastwitch 3-ky nerozpáral, ale
testoval, čím spasil autoritu eN diktátora a prelamovača v jednej osobe.
Ako pekne si mohli eN Fastwitchky s Jurovými poklebetiť, keby jedeN nepáral,
čo párať netreba. 
Ondrej
Hanzlík (1:42
- 5./21,1km) je tiež z obliga. Nemal dôvod, prelamovať direktívu šéfa
AK, ak oným šéfom je on sám. Samoprelamovací typ nie je. Aj keď je šéfom
BPP, k šiestej edícii bol dotlačený. 
Jožo
Ištok (1:42
- 4./21,1km) uchopil rovnakú myšlienku a napriek neúspechu eN, ju dokázal
do Ondrejovej hlavy vpratať.
Šaňo
Simon (3:48:46 -
1./42,2km) po Čadci neplánoval tradičný Žilinský Hamburg, lebo
mal v sobotu rodinné povinnosti. Správu o Bojnickom Hamburgu privítal. Máličko
prekopal program a v nedeľu ráno sa hlásil na okruhu pri rieke Nitre.
Drago
Boroja (3:57:11
- 2./42,2km) Srb ako vyšitý, je zberačskou jednotkou v Srbsku, kde majú
ešte menej maratónov, ako na Slovensku.
Nebojte
sa, nemeníme story na spoločenské okieNko. K nacionáliám kobiety sme
dopracovali vďaka echu Draga, že bol udavač na 4:00 počas 
Miro
eN Kriško (4:08:04
- 3./42,2km) Dragovi všetko trpezlivo vysvetlil
najlepšie ako vedel. Ukázalo sa, že to stačilo, lebo Drago do Prievidze
bez problémov trafil.