eN prišiel k štartu na 2. Yes!enickom maratone, ako slepé kura k líške.

Pozná svoju nepripraveNosť. Vie, že na plochých, asfaltových cestách má akú, takú šancu získať akciu. Ale v náročnom horskom teréne je to už príliš voľný, presnejšie vylógrovaný rým. 

Nebudeme opakovať už raz vysloveNé. Stalo sa takéto. 

Do Českej Třebovej, kde bolo plánované blízke stretnutie Rundr. druhu, dorazil eN s predstihom, lebo Pardubice-Rosice prišli na svet za účelom  komplikovania života cestujúcim. Konduktor eN pošepkal, nech vystúpi a do Pardubíc sa odvezie iným vlakom. Stihol tým skorší rýchlik do CZE Třebovej. eN dal na jeho slová, aby získal 17 minút k dobru.

Rundr. Míra Krumer prifrčal na fungl novej Fieste a frčalo sa niekam, ale nevedelo sa, kadiaľ sa tam ide.

eN bol tradične nepripraveNý bežecky, ale navyše aj logisticky. Nenaštudoval zákernosti, vyplývajúce z point to point Yes!enického charakteru. 

Povrchne pozrel, že z cieľa na Skřítku, kde sa dalo  prezentovať, pôjde na štart autobus. Ale o koľkej, to ho už nezaujímalo. 

Nakoľko dogma o neomylnosti eN stále platí, vinník je kamenný skřítek, symbol motorestu na Skřítku.

Po príchode k nemu sa výprava zaprezentoval a eN si sadol do Fiesty, aby dospal veľmi krátku noc. Bolo 7:40.

„To snad není možné, oni vodjeli!" prerušil driemoty udivený Mírov hlas o 7:50. eN otvoril ľavé oko a videl, ako nejaký autobus mizne v klesaní. A nebol to nejaký autobus, ale autobus, ktorý ich mal odviezť na štart. A kameň sa mohol uchechtať k smrti.

Našťastie pár desiatok metrov za prvým, šiel druhý bus a v ňom sedel

Jára Hrabuška (5:13 - 54. / 8. M50). S tým Skřet nepočítal. Jára sa len tak prečúrať nedá. Zorganizoval pribrzdenie, zastavenie, zacúvanie, otvorenie, nastúpenie, odfrčanie na štart v Ramzové a predložil účet. Za akčnosť požadoval jediné pivo.

Autobus fungoval presne podľa pokynov organizátora, ktoré eN vôbec neštudoval.

Zapísal eN 22. 8. 2010