Ján Hazucha počas behu v New Yorku zdroj: archív J. Hazuchu

Víťaz TSC NYC marathonu Hazucha: Doma vedeli skôr ako ja, že som vyhral

Víťazstvom na Newyorskom maratóne vo svojej kategórii si rodák z Lieskovca splnil svoj sen. Prinášame vám exkluzívny rozhovor s Jánom Hazuchom.

16. nov 2017 o 11:24 Stanislav Černák

Do New Yorku sa dostali v piatok neskoro večer. Počas prvej noci sa dobre nevyspal. Na druhý deň ráno sa chceli zúčastniť propagačného behu, ktorý súvisí s týmto veľkým podujatím. Propagačný beh bol v Central Parku a oni bývali v New Jersey. Žiaľ, propagačného behu sa zúčastniť nemohli, pretože aj na ten sa registruje dopredu. Potom sa išli pešo zaregistrovať na hlavný newyorský maratón do Expo haly. Tam už bolo množstvo bežcov a samotná registrácia trvala dosť dlho.

Cestou späť si v Central parku tréningovo zabehol 4 - 5 km. Deň pred štartom bolo síce slnečno, ale fúkal nepríjemný vietor a Ján Hazucha mal obavy, ako maratón dopadne. Organizátori už pripravovali priestor cieľa v Central Parku, kde našli aj slovenskú vlajku, pri ktorej sa odfotil. Cestou navštívili etnografické múzeum a na hotelovú izbu prišiel neskoro večer a unavený.

Zaspať sa mu podarilo až na druhýkrát, po polnoci, ale spal veľmi zle. Jeho sprievodca ho mal zobudiť telefonicky o 3:30 nadránom, telefón však nezvonil. Čudoval sa tomu. Pozrel sa na displej telefónu a videl, že je vlastne len 2:30, počas tej noci sa menil čas. Mal teda ďalšiu hodinu k dobru, využil ju už len na oddych, lebo nezaspal. Uvaril si svoje jedlo – ovsenú kašu s pohánkou, ktoré však nejedol, len si ho vzal so sebou. Pripravil si aj špeciálne nápoje, ktoré pije pred pretekmi, aby zavodnil svoje telo a potom sa pomaly presunul na štart.

Išli ste do New Yorku s tým, že idete vyhrať?

- Som racionálne založený človek, dávam si postupne splniteľné ciele. Takým bola aj účasť na Newyorskom maratóne a dosiahnuť čo najlepšie umiestnenie vo svojej kategórii. Pripravoval som sa na to svedomite. Ako prípravu na tento maratón som poňal aj svoju účasť na MMM v Košiciach, zúčastnil som sa aj na kratších pretekoch, trénoval som v horách. Už aj v mojej vekovej kategórii patrím medzi starších bežcov, potešilo by ma, keby som dobehol do piateho miesta. Ale vo víťazstvo som neveril.

Víťazstvo na newyorskom maratóne je váš splnený sen. Ako teda vyzerali samotné preteky?

Samotná cesta na štart maratónu bola zdĺhavá. Museli sme sa dostať do Manhattanu do prístavu, odkiaľ nás loďou prevážali na ostrov, na ktorom sa štartovalo. Potom nás viezli autobusmi do priestorov štartu, kde boli prísne policajné kontroly. Samotný štart našej vekovej kategóriu bol naplánovaný na 10:15 miestneho času. Najskôr štartovali ženy, potom elita medzi mužmi a potom my. Bolo zatiahnuté, myslel som, že každú chvíľu začne pršať. Našťastie, nezačalo. Napokon sa dážď spustil až v druhej polovici nášho behu a pršalo nám až do cieľa, ale bežcovi to nejako nevadí. Mohlo byť okolo 14 stupňov, horšie by bolo, keby nám bola zima. Nakoniec mi bolo teplo, počas maratónu som sa ešte aj prezliekal, asi na 4. km som spodné tričko zahodil. Až po pretekoch som zistil podľa časových záznamov, že Holanďan Albert Wieringa bol poväčšine za mnou, neskôr mal náskok až 2 minúty, asi po 35. km som ho predbehol, ale neviem presne kedy. Pre nás bežných bežcov sú to v podstate „anonymné“ preteky, musíme pretekať každý so sebou, až na doraz. Po dobehnutí do cieľa som nevedel, že som vyhral. Potom som prešiel cez všetky kontroly, bola to dobrá hodina, kým som sa dostal k batohu, tam som mal mobil. Rodina sledovala môj beh a z domu mi už telefonovali, že som vyhral o 45 sekúnd, časom 3:34:14. Oni to vedeli skôr ako ja (smiech). V mojej kategórii bolo 205 bežcov, dokopy viac ako 40-tisíc. Celkovo som bol umiestnený asi 5,5-tisíci.

Ján Hazucha pri vlajke v Central parku. zdroj: archív J. Hazuchu

V roku 2015 ste vyhrali Bostonský maratón, teraz NYC maratón. Dajú sa porovnať tieto dva úspechy a maratóny?

- Neviem, či je v tom veľký rozdiel. Oba maratóny patria do série World Marathon, ktorých je šesť. Medzi ne patria maratóny v Berlíne, Londýne, Bostone, New Yorku, Chicagu a v Tokiu. Prirovnal by som to k tenisovým Grand Slamom s tým rozdielom, že tenisti to stihnú v jednom roku, kým maratónci to chcú stihnúť za život. Oba moje úspechy by som dal na tú istú úroveň. Bostonský maratón je najstarší, Newyorský maratón zas najväčší, najmohutnejší. Bostonský má trochu iný charakter, tam nás zaviezli za mesto, až v posledných kilometroch sme sa dostali do centra. V New Yorku sa beží od začiatku do konca v meste. Na newyorský maratón je zvedavých až 2 milióny ľudí. Celé mesto žilo len týmto. Je pravda, že v New Yorku som bežal už o dva roky starší ako v Bostone, tak zrejme si to s odstupom času budem ceniť viac. Holanďan Albert Wieringa, ktorý skončil druhý, je o tri roky odo mňa mladší.

Z prestížnych maratónov ste vyhrali napríklad ešte v Berlíne (2013), Aténach (2015), Varšave ( 2015), Viedni (2013), Prahe či Košiciach....

- Áno, to sú veľké európske maratóny, ale nepatria medzi tie najprestížnejšie. Z veľkej šestky som sa zatiaľ zúčastnil len na troch a všetky som vo svojej kategórii vyhral.

Ako funguje prihlásenie a registrácia na takýto maratón?

- To je vždy najťažšie. Do New Yorku sa mi podarilo prihlásiť až na tretíkrát. Na tento maratón som sa musel prihlasovať už vo februári. Asi nejaká vyššia moc zariadila, aby sa mi to podarilo. Posledný deň sa prihlasovalo do polnoci, ja som sa prihlásil dve hodiny pred uzávierkou a napokon ma prijali. V minulosti som sa hlásil už aj na Londýnsky maratón, doteraz sa mi tam nepodarilo dostať. Keď sa v apríli skončil, chcel som sa prihlásiť, nejako som zaváhal a zistil som, že už bola uzávierka, hoci to boli len 4 týždne od skončenia posledného ročníka. Práve Londýn by som ešte veľmi rád skúsil. Sú ešte nejaké cestičky, ako sa naň dostať. Prihlasovať sa dá aj cez špecializované cestovné kancelárie, tzv. Marathon Travel, ktoré majú na týchto podujatiach rezervované štartovné čísla. Dá sa tam dostať napríklad aj cez charitatívne spoločnosti, ktoré ale musíte podporiť veľkým vkladom.

Koľko vás vyšiel výjazd a účasť na Newyorskom maratóne?

- Toto bolo zatiaľ najdrahšie štartovné, asi 330 dolárov. Plus letenky, bývanie a spolufinancovanie môjho sprievodcu. Je to veľký balík, asi by sme mali za to peknú rodinnú dovolenku.

Maratónom sa venujete vyše 20 rokov, koľko ich už máte za sebou?

- Nejako som to už prestal počítať, ale ak sa nemýlim, tento bol v poradí 107.

Čo pre vás znamená beh, aké máte pocity, keď ste na štarte maratónu? Čo vám to dáva?

- To je ťažko povedať jednou vetou. Bol som horolezec, v minulosti som sa pripravoval na veľké výstupy a toto je niečo podobné. Zabehnúť takýto veľký maratón si vyžaduje dlhodobú a špeciálnu prípravu. Som maximálne koncentrovaný na ten deň D a žijem len tým. To ma napĺňa, mám rád tú atmosféru. Je v tom aj adrenalín, ktorý ma núti podať najlepší výkon. Je to nesmierne vzrušujúce. Som plný očakávaní, ako to zvládnem.

Najdôležitejšia je zrejme životospráva. Aká je tá vaša?

- To je pravda. Nemám nejaké prestávky v príprave, pripravujem sa prakticky celoročne. Môj priemerný model je taký, že zabehnem mesačne približne 200 km, ale rôznym tempom. Nebehám podľa žiadnych trénerov a tréningových plánov. Posielali mi maily z New Yorku polroka pred newyorským maratónom, rady od nejakých koučov, ako trénovať, ako zvládnuť taký maratón, ale ani som si to neotvoril. Mám svoju metódu na to, trénujem podľa svojej úvahy a pocitov. Viem, čo je treba, aby som mal vytrvalosť a tú mám, keďže som bol horolezec. A je to zrejme dané aj geneticky. Na regeneráciu využívam plávanie. Mesačne sa snažím zaplávať 20 km. Popri tom si dávam ranný všestranný polhodinový telocvik trikrát do týždňa. Behanie nie sú len nohy. A zvlášť maratónskych 42 km je nesmierny nápor na telo, tam musí byť človek pripravený celkovo. Netreba zabúdať ale ani na to, že behanie je aj o hlave.

Samozrejme, je to aj o strave...

- Áno, to je jednoznačné. Mám svoj osvedčený systém stravovania. Raňajkujem slatinskú ovčiu bryndzu s chlebom a zeleninou. Na obedy chodím domov, manželka pripravuje zdravé domáce jedlá. Večeru si zvyčajne dávam už ľahkú. Nedržím však žiadne diéty. Jem všetko. Špeciálna strava je 2 – 3 dni pred pretekmi, kedy človek potrebuje naplniť telo uhľohydrátmi, aby sa energia dostala do svalov.

Musím spomenúť aj to, že som ešte stále pracovne aktívny, pretože účasť na maratónoch nie je lacná. Pravidelne, takmer denne trénujem. Odnesie to hlavne manželka, je to na jej úkor. Musím sa jej aj touto cestou poďakovať, že mi je oporou, hlavne pri tom stravovaní, vie presne, čo je potrebné pre športovca.

Čo vás čaká v roku 2018, aké sú vaše plány?

- Moja manželka má dvoch bratov, jeden žije v Prahe, ďalší v Košiciach, takže beriem tieto dve podujatia už ako príjemnú povinnosť. Pražský maratón býva začiatkom mája s obrovskou medzinárodnou účasťou a potom na jeseň behávam košický maratón. Tam mám veľký fanklub. Zúčastňujem sa hlavne našich slovenských maratónov. V lete mám obľúbený Rajecký maratón, všetci maratónci ho majú radi, lebo je tam úžasná atmos-féra. Samozrejme, v marci bratislavský ČSOB maratón a banskobystrický v septembri. Pokiaľ budem zdravý, tak ich chcem absolvovať. Je toho dosť. Nehovorím, že musím absolvovať silou-mocou aj maratón v Londýne, ale veľmi rád by som ho odbehol. S tým, čo som dokázal, som veľmi spokojný. Nikdy som ani len nesníval, že zažijem niečo podobné, veď som len behával, lebo ma to bavilo a som amatérsky bežec.

Budúci rok oslávite 75. narodeniny, to znamená aj prechod do inej kategórie?

- Áno, nie vo všetkých prípadoch, ale vo väčšine hej a potom by som mal zrejme ešte väčšiu šancu na úspech. Väčšinou sú kategórie delené, ako to bolo aj v New Yorku, od 70 do 74 rokov. Ale nie je to tak všade. V Košiciach je napríklad kategória od 70 rokov vyššie, v Prahe zas od 65 rokov vyššie.

Ján Hazucha s medailou. zdroj: archív J. Hazuchu

Čo vás viedlo k prechodu od horolezectva k maratónom?

- Má to veľa spoločného. Hlavne vytrvalosť. Maratón trvá vyše troch hodín, taký horolezecký výstup niekedy aj tri dni. Ale kondičná a fyzická príprava sú potrebné v oboch športoch. Výkonné horolezectvo je časove a finančne veľmi náročné, čo som si popri svojej profesii a rodine nemohol dlho „pestovať“, behanie po práci som bral zo začiatku ako relax, až to prerástlo do pravidelných tréningov, ktoré ma ešte stále tešia. Ďalšou vecou, čo ma motivovalo, bol aj beh na lyžiach a Biela stopa v Kremnici. Vždy na jeseň som začínal behať a naberať kondíciu. Bielu stopu behám stále, som jediný na Slovensku, ktorý odbehol všetky ročníky (42). Boli sme dvaja, ale ten starší odo mňa musel po zranení preteky vynechať. Veľmi by ma potešilo, keby sa mi takto darilo pokračovať aj ďalej.

Kde všade ste ako horolezec boli?

- Tri alebo štyri roky som bol v Československom štátnom horolezeckom výberovom družstve, bol som s nimi vo švajčiarskych Alpách, vo francúzskych som bol trikrát, v Nórsku a na Kaukaze. Mám vylezených dosť vážnych horolezeckých výstupov v Alpách a na Kaukaze. Bol som aj na Pamíre, ale na vrchol som sa nedostal, len do výšky 6400 metrov n. m. Asi 15 rokov som bol predseda horolezeckého oddielu pri Slávii VŠLD Zvolen. Viedol som to trénersky aj metodicky, taktiež som bol v slovenskej trénerskej rade, keď som aktívne skončil s horolezectvom. Pokračoval som ako tréner slovenského výberu v Alpách či na Kaukaze.

Aké športy máte ešte rád?

- Často som s rodinou chodil na turistiku, či už v lete, alebo v zime na bežkách, či na skialp lyžiach, s manželkou sme chodievali na bicykli po našom regiónu, cez Očovú a cez Hrochoťskú dolinu. Takisto mám rád plávanie. Na ostatné športovanie mi už neostáva čas. Napríklad doma po Zvolene chodím len na bicykli.

Aké máte odporúčanie pre mladých, ktorí by chceli pokračovať vo vašich šľapajach....

- Známy srdcový chirurg doktor Pirk v Prahe behával tiež maratóny. Je približne o dva roky odo mňa mladší, absolvoval som s ním dva pražské maratóny. Raz sa vyjadril: „Behávanie nepridáva roky ku životu, ale pridáva život k rokom.“ Takže moja rada pre mladých ľudí. Život je oveľa bohatší, keď človek aktívne športuje. Behanie je najjednoduchší šport, ktorý dá telu najviac. Človek sa cíti lepšie, fyzicky a psychicky. Šport pomáha lepšie zvládnuť aktuálny náročný a hektický život, ktorý žijeme. Každému odporúčam, aby si našiel čas na hocijaký šport, ktorý ho bude baviť.

16. nov 2017 o 11:24 Stanislav Černák

 

Tento text ste mohli čítať do konca vďaka tomu, že sturmvogel Peter Wé zaplatil SMEtiarom, aby si  mládeNca vážili. Vážte si to!