Víťaz TSC NYC marathonu Hazucha: Doma vedeli skôr ako ja, že som vyhral

- Áno, to sú veľké európske maratóny, ale nepatria medzi tie najprestížnejšie. Z veľkej šestky som sa zatiaľ zúčastnil len na troch a všetky som vo svojej kategórii vyhral.

- To je vždy najťažšie. Do New Yorku sa mi podarilo prihlásiť až na tretíkrát. Na tento maratón som sa musel prihlasovať už vo februári. Asi nejaká vyššia moc zariadila, aby sa mi to podarilo. Posledný deň sa prihlasovalo do polnoci, ja som sa prihlásil dve hodiny pred uzávierkou a napokon ma prijali. V minulosti som sa hlásil už aj na Londýnsky maratón, doteraz sa mi tam nepodarilo dostať. Keď sa v apríli skončil, chcel som sa prihlásiť, nejako som zaváhal a zistil som, že už bola uzávierka, hoci to boli len 4 týždne od skončenia posledného ročníka. Práve Londýn by som ešte veľmi rád skúsil. Sú ešte nejaké cestičky, ako sa naň dostať. Prihlasovať sa dá aj cez špecializované cestovné kancelárie, tzv. Marathon Travel, ktoré majú na týchto podujatiach rezervované štartovné čísla. Dá sa tam dostať napríklad aj cez charitatívne spoločnosti, ktoré ale musíte podporiť veľkým vkladom.

- Toto bolo zatiaľ najdrahšie štartovné, asi 330 dolárov. Plus letenky, bývanie a spolufinancovanie môjho sprievodcu. Je to veľký balík, asi by sme mali za to peknú rodinnú dovolenku.

- Nejako som to už prestal počítať, ale ak sa nemýlim, tento bol v poradí 107.

- To je ťažko povedať jednou vetou. Bol som horolezec, v minulosti som sa pripravoval na veľké výstupy a toto je niečo podobné. Zabehnúť takýto veľký maratón si vyžaduje dlhodobú a špeciálnu prípravu. Som maximálne koncentrovaný na ten deň D a žijem len tým. To ma napĺňa, mám rád tú atmosféru. Je v tom aj adrenalín, ktorý ma núti podať najlepší výkon. Je to nesmierne vzrušujúce. Som plný očakávaní, ako to zvládnem.

- To je pravda. Nemám nejaké prestávky v príprave, pripravujem sa prakticky celoročne. Môj priemerný model je taký, že zabehnem mesačne približne 200 km, ale rôznym tempom. Nebehám podľa žiadnych trénerov a tréningových plánov. Posielali mi maily z New Yorku polroka pred newyorským maratónom, rady od nejakých koučov, ako trénovať, ako zvládnuť taký maratón, ale ani som si to neotvoril. Mám svoju metódu na to, trénujem podľa svojej úvahy a pocitov. Viem, čo je treba, aby som mal vytrvalosť a tú mám, keďže som bol horolezec. A je to zrejme dané aj geneticky. Na regeneráciu využívam plávanie. Mesačne sa snažím zaplávať 20 km. Popri tom si dávam ranný všestranný polhodinový telocvik trikrát do týždňa. Behanie nie sú len nohy. A zvlášť maratónskych 42 km je nesmierny nápor na telo, tam musí byť človek pripravený celkovo. Netreba zabúdať ale ani na to, že behanie je aj o hlave.

- Áno, to je jednoznačné. Mám svoj osvedčený systém stravovania. Raňajkujem slatinskú ovčiu bryndzu s chlebom a zeleninou. Na obedy chodím domov, manželka pripravuje zdravé domáce jedlá. Večeru si zvyčajne dávam už ľahkú. Nedržím však žiadne diéty. Jem všetko. Špeciálna strava je 2 – 3 dni pred pretekmi, kedy človek potrebuje naplniť telo uhľohydrátmi, aby sa energia dostala do svalov.

Musím spomenúť aj to, že som ešte stále pracovne aktívny, pretože účasť na maratónoch nie je lacná. Pravidelne, takmer denne trénujem. Odnesie to hlavne manželka, je to na jej úkor. Musím sa jej aj touto cestou poďakovať, že mi je oporou, hlavne pri tom stravovaní, vie presne, čo je potrebné pre športovca.

- Moja manželka má dvoch bratov, jeden žije v Prahe, ďalší v Košiciach, takže beriem tieto dve podujatia už ako príjemnú povinnosť. Pražský maratón býva začiatkom mája s obrovskou medzinárodnou účasťou a potom na jeseň behávam košický maratón. Tam mám veľký fanklub. Zúčastňujem sa hlavne našich slovenských maratónov. V lete mám obľúbený Rajecký maratón, všetci maratónci ho majú radi, lebo je tam úžasná atmos-féra. Samozrejme, v marci bratislavský ČSOB maratón a banskobystrický v septembri. Pokiaľ budem zdravý, tak ich chcem absolvovať. Je toho dosť. Nehovorím, že musím absolvovať silou-mocou aj maratón v Londýne, ale veľmi rád by som ho odbehol. S tým, čo som dokázal, som veľmi spokojný. Nikdy som ani len nesníval, že zažijem niečo podobné, veď som len behával, lebo ma to bavilo a som amatérsky bežec.

- Áno, nie vo všetkých prípadoch, ale vo väčšine hej a potom by som mal zrejme ešte väčšiu šancu na úspech. Väčšinou sú kategórie delené, ako to bolo aj v New Yorku, od 70 do 74 rokov. Ale nie je to tak všade. V Košiciach je napríklad kategória od 70 rokov vyššie, v Prahe zas od 65 rokov vyššie.

Ján Hazucha s medailou. zdroj: archív J. Hazuchu

- Má to veľa spoločného. Hlavne vytrvalosť. Maratón trvá vyše troch hodín, taký horolezecký výstup niekedy aj tri dni. Ale kondičná a fyzická príprava sú potrebné v oboch športoch. Výkonné horolezectvo je časove a finančne veľmi náročné, čo som si popri svojej profesii a rodine nemohol dlho „pestovať“, behanie po práci som bral zo začiatku ako relax, až to prerástlo do pravidelných tréningov, ktoré ma ešte stále tešia. Ďalšou vecou, čo ma motivovalo, bol aj beh na lyžiach a Biela stopa v Kremnici. Vždy na jeseň som začínal behať a naberať kondíciu. Bielu stopu behám stále, som jediný na Slovensku, ktorý odbehol všetky ročníky (42). Boli sme dvaja, ale ten starší odo mňa musel po zranení preteky vynechať. Veľmi by ma potešilo, keby sa mi takto darilo pokračovať aj ďalej.

- Tri alebo štyri roky som bol v Československom štátnom horolezeckom výberovom družstve, bol som s nimi vo švajčiarskych Alpách, vo francúzskych som bol trikrát, v Nórsku a na Kaukaze. Mám vylezených dosť vážnych horolezeckých výstupov v Alpách a na Kaukaze. Bol som aj na Pamíre, ale na vrchol som sa nedostal, len do výšky 6400 metrov n. m. Asi 15 rokov som bol predseda horolezeckého oddielu pri Slávii VŠLD Zvolen. Viedol som to trénersky aj metodicky, taktiež som bol v slovenskej trénerskej rade, keď som aktívne skončil s horolezectvom. Pokračoval som ako tréner slovenského výberu v Alpách či na Kaukaze.

- Často som s rodinou chodil na turistiku, či už v lete, alebo v zime na bežkách, či na skialp lyžiach, s manželkou sme chodievali na bicykli po našom regiónu, cez Očovú a cez Hrochoťskú dolinu. Takisto mám rád plávanie. Na ostatné športovanie mi už neostáva čas. Napríklad doma po Zvolene chodím len na bicykli.

- Známy srdcový chirurg doktor Pirk v Prahe behával tiež maratóny. Je približne o dva roky odo mňa mladší, absolvoval som s ním dva pražské maratóny. Raz sa vyjadril: „Behávanie nepridáva roky ku životu, ale pridáva život k rokom.“ Takže moja rada pre mladých ľudí. Život je oveľa bohatší, keď človek aktívne športuje. Behanie je najjednoduchší šport, ktorý dá telu najviac. Človek sa cíti lepšie, fyzicky a psychicky. Šport pomáha lepšie zvládnuť aktuálny náročný a hektický život, ktorý žijeme. Každému odporúčam, aby si našiel čas na hocijaký šport, ktorý ho bude baviť.

Tento text ste mohli čítať do konca vďaka tomu, že sturmvogel Peter Wé zaplatil SMEtiarom, aby si  mládeNca vážili. Vážte si to!