|
25. júl 2007
Cez víkend bola na Žilinskom Bôriku tlačenica. Zraz si tam dali hneď dve skupiny vyznavačov rôznych ideologických smerov. Vyznavači behu boli v beznádejnej menšine. Pomer postáv na obrázku zďaleka nezodpovedá skutočnosti. Ide o hrubo zavádzajúcu fikciu. Keď sa zo športovej haly vyrojili zástupy svedkov a zaplnili chodníky v Sade mieru, miesta na beh zostalo málo. Kľukaté sú cesty vyznavačov behu k cieľu pomedzi svedkov. Nevieme, čo si svedkovia o bežcoch bez priamej cesty k cieľu mysleli. Vieme ale, že svedkovia sa eN zdali byť nejakí iní, na prvý pohľad ľahko identifikovateľní. V tvárach detských, rovnako ako u dospelákov, dominovala poslušnosť a úplne absentovala voľnosť, sloboda. Ale pripúšťame, že to eN nevidel úplne správne, lebo ani on nedisponoval nadmierou bežeckej slobody. Podpis Machnáča v oboch stehnách, cez ktorý sa v sobotu dva krát šplhal za chimérou akcie, mu pri každom nedeľnom kroku pripomínal márnivosť päťhodinovej kalvárie v Trenčianskych Tepliciach. Nebudeme sa v téme svedkov viac patlať. Nepatria do nášho porfólia. Vyznavači behu sú pre nás čitateľnejší. Vieme o nich povedať viac. Trpezlivo
duše lovia eN
vzýva Ži a nechaj žiť Neodovzdá
nobody |