25. júl 2007

Cez víkend bola na Žilinskom Bôriku tlačenica. Zraz si tam dali hneď dve skupiny vyznavačov rôznych ideologických smerov.

Vyznavači behu boli v beznádejnej menšine. Pomer postáv na obrázku zďaleka nezodpovedá skutočnosti. Ide o hrubo zavádzajúcu fikciu. 

Keď sa zo športovej haly vyrojili zástupy svedkov a zaplnili chodníky v Sade mieru, miesta na beh zostalo málo. Kľukaté sú cesty vyznavačov behu k cieľu pomedzi svedkov.

Nevieme, čo si svedkovia o bežcoch bez priamej cesty k cieľu mysleli. Vieme ale, že svedkovia sa eN zdali byť nejakí iní, na prvý pohľad ľahko identifikovateľní.

V tvárach detských, rovnako ako u dospelákov, dominovala poslušnosť a úplne absentovala voľnosť, sloboda. Ale pripúšťame, že to eN nevidel úplne správne, lebo ani on nedisponoval nadmierou bežeckej slobody. 

Podpis Machnáča v oboch stehnách, cez ktorý sa v sobotu dva krát šplhal za chimérou akcie, mu pri každom nedeľnom kroku pripomínal márnivosť päťhodinovej kalvárie v Trenčianskych Tepliciach. 

Nebudeme sa v téme svedkov viac patlať. Nepatria do nášho porfólia. Vyznavači behu sú pre nás čitateľnejší. Vieme o nich povedať viac.

Trpezlivo duše lovia
Tiež blížni naši svedkovia
Najcirkvovatejší z davu
Nasadiť chcú im psiu hlavu

eN vzýva Ži a nechaj žiť
Na Môžeme vás osloviť
Odmietavo hlavou kýva
K cieľu svojmu radšej kríva

Neodovzdá nobody
Svojho orla slobody
V tom celkom bez pokory je