32. Kysucký maratón - Čadca, 10. 6. 2006

Glory story.

Vďaka druhému maratóncovi v znovu postavenej nafukovacej Corgoň bráne borcov vieme podrobný priebeh maratónu od štartu až do cieľa. Peter Tichý ( 2:32 2. / 2. M20 ) nám ho opísal takto: 

Po Turzovku v pohode, skupina Chawawko, Vlado, Orálek, Horák, Kawcinski a ja. Pred prémiou v Turzovke na 15 km som trochu zrýchlil. Moje zrýchlenie naštartovalo Orálka. Pokračoval aj po prémii a ušiel nám. 

Chawawko s Kawcinskim sa pustili za ním. Druhého to zrýchlenie neskôr úplne zložilo. Dotiahol sa do cieľa za 3:10. S Vladom sme s odstupom bežali za nimi. 

Na obrátke bol o kus prvý Orálek, pred Chawawkom. Potom Vlado a ja s Kawcinskim. 

Po obrátke som sa postupne dotiahol na Chawawka. Zahryzol sa asi na 500 - 600 m, potom pustil. Vlado sa doťahoval v pohode na Orálka, ktorý začal postupne spomaľovať. 

Asi na 32 km som ho dobehol aj ja. Zo dva km sme bežali spolu, potom asi KO. Ale nie až také ťažké, aké schytal Chawawko. 

Tak som v stručnosti ja vnímal dianie v čele maratónu. 

Na Vlada som dnes nemal. Bežal v pohode a bez ťažkostí kontroloval prvú pozíciu. Myslím, že by som mohol skúšať hocičo a neuspel by som.

Preto je dobré, že som vyhral aspoň tú prémiu v Turzovke ( 3000 Sk). Dovtedy to bol aj tak iba taký svižnejší poklus. Nebol problém z neho na cca takých 200 m zrýchliť. 

V Toruni Artur Pelo a spol. inak menili tempo! To bolo o držku. Ale ak vie niekto maratón pod 2:20, tak s takými nad 2:30 sa môže pohrávať ako mačka s myšou...

To je zatiaľ vsio. Je možné, že sa do tej Senice aj vyberiem. Nechám tomu ale voľný priebeh. Uvidím ako vstrebem včerajšok.

Keby to niekoho zaujímalo, tu sú moje medzičasy:

Prvý polmaratón 1:16:24, druhý 1:15:43.

Veselo bolo v rodinke Tichých po Kysuckom maratóne. Pefo športovo uznal, že Vladislav, ktorý mu prekazil plán vyhrať maratón, bol nad jeho sily. K majstrovstvu víťazov patrí schopnosť vyhrať rovnako, ako schopnosť prijať prehru a uznať kvality súpera.

Tomuto majstrovstvu sa už učí aj Pefov syn. Tiež mal v pláne vyhrať, minimaratón. Majstrovstvo uznať kvalitu súpera si precvičil tiež, ale z tej lepšej strany. Vyhral. Súpera z Prahy, na hornej fotografii s číslom 1, ktorý chodí do Čadce vyhrávať už viac rokov, dokázal poraziť. Bodaj by sa mamina potom neusmievala. 

Vyčerpaný bo Daniel Orálek ( 2:36 - 3. / 3. M20 ) v cieli. Naháňačka s duom Tichých mu dala zabrať. Po štarte mu unikal junior, po 32 km naopak senior. Už oddýchnutý nám povedal, že ho paradoxne zmohlo počasie vhodné na dosiahnutie rýchlych časov. Vraj by bol radšej, keby bolo horko. Nebežalo by sa tak rýchlo, jeho ultravytrvalecké majstrovstvo by mu bolo viac platné.
My len pripomenieme Rajeckú zásadu, ktorá platí aj v Čadci. Kto chce vyhrať, musí byť po obrátke hodne rýchlejší. Pefo, ale hlavne Vladislav ju ctili. Dan bol hore prirýchly. Nepribrzdil motor, ktorý mu roztočil Pefo, naháňajúci prémiu na pätnástke.
Pred štartom eN upozorňoval Pefa, aby si dával pozor na Daniela. Pefo nevedel, o koho ide. Nevedel, že Dan je vynikajúci ultravytrvalec, nevedel, že dokázal minulý rok v Kroměříži poraziť Vlastu Bukoviana. Už ho pozná. Našťastie zoznámenie Pefo - Dan nezastihlo Daniela v najlepšej pohode.

Čo sa nepodarilo v M20 Danielovi z Brna, dokázal zrealizovať v kategórii M40 Pavel Horák ( 2:37 - 4. / 1. M40 ) z Vyškova. Suverénne vyhral štyridsiatnikov. Veľmi zle podkuroval v závere aj Danielovi. V cieli ich delilo od seba iba 38 sekúnd. Pre Pavla to bol určite vydarený maratón. Nečudo, že sa dal Pefovým úsmevom nainfikovať.

Nebývalo v Čadci v posledných rokoch zvykom, aby utekal desiaty borec v M40 za 2:53. Stačilo aj 3:20.
Pavol Faško ( 2:42 - 6. / 2. M40 ) musel tvrdo bojovať o druhú priečku v M40 s Róbertom Tatraiom ( 2:42 - 7. / 3. ). Z ich súboja vzišli prvé dva výkony v druhej desiatke AA rebríka.
Kto sú borci na ďalších miestach si pozrite vo výsledkoch.

Ale neberte korešpondovanie postavičiek s výsledkami doslova. Chlapci M50 sú toho príkladom. Výsledky vravia že na 6. mieste v M50 skončil Jožo Zeleník ( 3:14 - 28. / 6. ). Obrázok ale tvrdí iné. Šiesty borec bol vraj eN. No supluje Joža len. Taký čas to by bol sen.

Ale najvyššie stojí neodškriepiteľne Pavol Obraz ( 2:45 - 8. / 1. M50 ). Nemá vo svojej kategórii konkurencie schopného borca. Vyhráva s veľký náskokom a nestratí sa ani v absolútnom poradí. 8. miesto v Čadci je dostatočný dôkaz.

Peter Polák ( 2:58 - 22. / 2. M50 ) nesie v porovnaní s Palim Obrazom na chrbte o päť rokov väčší balík. Napriek tomu dokázal podbehnúť tri hodiny. Zdalo sa mu, že chlapci od VOS-TPK mu pár sekúnd k času pridali. Mal pocit, že bežal pod 2:58. Peťo, bol to iba pocit. Skutočnosť je na obrázku.

Tretím miestom medzi päťdesiatnikmi nám  Jozef Vargovič ( 3:02 - 25. / 3. M50 ) dosť  pomohol. Mohol by totiž vzniknúť mylný dijem, že   MBO OP.ARM Strážske je iba VL.
Za druhým Petrom Polákom nezaostal veľa, za tromi hodinami ešte menej. Jozef bol tretí vo svojej kategórii aj v Michalovciach. Svoj Šíravský čas však na Kysuciach vylepšil o viac ako sedem minút.

Minule sme ukázali gumené nohy Ondreja Evina. Dnes máme dôvod ukázať ďalšiu ukážku ohybnosti. Figurant má vyše šesťdesiat rokov a rovnako ako O. E. len pred pár minútami dobehol maratón, ktorý medzi rovesníkmi vyhral. Nečudo, že ho napriek jeho veku, starecká motorika obchádza veľkým oblúkom. Znalí vedia, neznalí tušia, že figurant na obrázku je Janko Hazucha ( 2:15 - 39. / 1. M60 ) z nášho hlavného mesta šesťdesiatnikov - zo Zvolena.

Jeho postavenie medzi slovenskými 60-nikmi je rovnako neotrasiteľné, ako postavenie Paľa Obraza medzi 50-nikmi.  Vyhral s vyše pätnásť minútovým náskokom. Súperov, ktorí ho dokážu poraziť nájde iba na najväčších maratónoch. A nie je ich veľa. Aj v Prahe na VWPM 06 našiel iba dvoch. Svoj pražský čas, ktorý bol jeho najlepší v tejto sezóne, v Čadci vylepšil o 5 sekúnd.

Malá ukážka numerológie pri M60 mládencoch na druhom a treťom mieste. Číslo 34  mal na hrudi Ervín Podžorný ( 3:30 - 62. / 2. M60 ). Ani nemusel utekať a bolo jasné, že bude druhý. Lebo X34. Postupnosť je 234, X = 2, to znamená 2. miesto. 

Už poznáte postup. U Jožka Trusku ( 3:40 - 72. / 3. M60 ) postupujme rovnako. X57. Postupnosť musí byť vytvorená z nepárnych čísel. 357. X = 3. Jozef skončí tretí.
Zdá sa, že Jozef dal za pravdu eN. 140-ka nie je dobré číslo na ukončenie kariéry zberača. 150-ka je krajšia. Jozef V Čadci začal kompletizovať pätnástu desiatku akcií. 141-ka je Čadca. Slovenský maratón. Ako ináč. Jozef je Slovenský lokárpatriot 0 000 001.

Žiaľ, numerológia je prikrátka na Sandokana. Nedávno sme vypisovali na nástenke, že Ervínek je borec. V Prahe bežal 200tý maratón! Informáciu sme mali od samotného Ervína, ktorý hovorí: „Vedu si to tak pečlivě!" Napriek tomu Sandokan pred Čadcou tvrdil: Ervín má 201 maratónov. Ale pokiaľ je jeden navyše, je to OK. Keby chýbal, to by bolo horšie.

Práve sme dostali upozornenie z oddelenia autocenzúry, že veľkosť fotografie Paliho Obraza je poddimenzovaná vzhľadom je jeho veľkosti.

Dve muchy jednou ranou. Väčší Paľo s dievčatami oznamuje zmenu témy. Reč bude o babách.

Šesť dievčat vybehlo, šesť dobehlo. Najrýchlejšie, podľa očakávania, sa vrátila Andrea Berešová ( 3:09 - 1. ). Neniesla nikomu vodu, bežala rovnomerne. Nečudo že si svoj posledný výkon z Viedne vylepšila o vyše hodinu a 20 minút. Nechápete? Čítajte.

O druhé a tretie miesto sa bojovalo. Anka Balošáková ( 3:19 - 2. ) mala v nohách Plitvický maratón, ktorý sa pripomenul najmä v závere. Ten bežala lepšie Erika Billá ( 3:20 - 3. ). Ale nedotiahla stíhaciu jazdu do ešte úspešnejšieho konca, lebo aj tretie miesto je úspech. 

V súvislosti s Erikou si eN zaspomínal na MMM 1989. Dlho bežal v skupine s Alenou Peterkovou a veľmi si to pochvaľoval. Cítil sa ako v kine, kde premietali zaujímavejší film, ako obvykle. Pohľad zozadu na Alenu bol krajší, ako na mužov.
Lenže Alekna nemala nemala pochopenie s pomalým kinofilom. Utekala za rekordom MMM a aj s premietacím plátnom mu ušla o vyše štyri minúty.
Ani Erika nemala pochopenie. Len pár kilometrov, okolo 30 km bolo kino. Potom sa vzdialila a eN koniec filmu nevidel. Erika utiekla o viac, ako Alena v 1989. Nadelila mu až šesť minút.

O SZM-ákoch si pohovoríme nabudúce.

Zapísal eN 11. 6. 2006