|
|
|
2. december 2006
Čas nemilosrdne strháva masku mladosti, ktorú si radi nasadzujeme na starnúce tváre. eN sa včera uvidel v odraze masky, ktorú mu strhlo stretnutie s rodičom jeho bývalého žiaka a chtiac-nechtiac si uvedomil, že začína byť starý. Braňo O. má v eN pamäti pridelený atribút "read only". Nedá sa zmazať. Nachádza sa v priečinku - eN://žiaci/plavci/bezproblémoví/borci. Má tam pridelené výsadné postavenie, lebo bol prvý, ktorý dokázal svojho učiteľa predbehnúť. Na začiatku 90-tych rokov mali žiaci športových tried plávania neporovnateľne viac hodín športovej prípravy, ako majú dnes. Denne bola minimálne 1 hodinu suchej prípravy, počas ktorej, okrem iného, behávali popri rieke Nitre. eN bol v tom čase tesne za vrcholom svojich bežeckých schopností. Napriek tomu ho Braňo, ako žiak 8. ročníka ZŠ, dokázal predbehnúť. Behávali trate do 4 km s voľným začiatkom, aby si aj nebhavé typy užili kolektívu. Od polovice sa začínali dopredu tlačiť vytrvalé typy, bez rýchleho záveru. Posledných cca 300 m začal zrýchľovať eN a sledoval, kto sa udrží. Aby nedemotivoval aerobné talenty, bežal vždy tak, aby pár najlepších dobehlo v kontakte s ním.
100 metrov pred cieľom zrýchlil eN na svoje maximum a Braňo sa stále držal. eN zostal zaskočený. Mali už nebývalý náskok pred rovnako zaskočenými Braňovými spolužiakmi. Zaskočený bol aj Braňo. Učiteľ, ktorý zvykol v tejto vzdialenosti rozprávať srandičky, bol ticho. Dýchal viac, ako inokedy. Poznal dobre svojho žiaka a už vedel, že posledných pár desiatok metrov dokáže bežať rýchlejšie ako on. Vycítil, že málo priebojný Braňo sa ho bojí predbehnúť. „Na čo čakáš?" spýtal sa ho eN asi 30 metrov od stromu, kde bol cieľ. Odpoveďou bolo zašuchotanie Braňových podrážok na brizolite a pohľad na jeho chrbát, ktorý bol pre eN nový. Ale musí povedať, že Braňov beh bol aj zozadu oku lahodiaci.
Po opustení ZŠ sa Braňo športu ďalej nevenoval. Začala sa jeho dráha umelca. Štúdium v Kremnici zmenilo bežca so strunkou v nohách na výtvarníka. Bol umeleckým rytcom. Minulý čas je na mieste. Zlomený otec v rozhovore s eN oznámil, že v auguste, na ceste pod Strečnom, Braňo havaroval a zabil sa. Táto veta strhla masku z eN tváre a uvedomil si, že začína byť starý, keď jeho obľúbení žiaci umierajú skôr, ako on. Braňo bol druhý "read only" žiak, ktorý tragicky zahynul. Prvým bol Juraj O., uložený v inej knižnici, ako ten, ktorý ho ako prvý dokázal predbehnúť. Cesta k nemu - eN://žiaci/plavci/problémoví/borci. Ale o ňom Vám porozprávame niekedy inokedy. V dnešnej správe je smútku viac, ako býva zvykom.
eN sa zodpovedne včera večer pobalil na dnešný Žilinský Hamburg. Pre istotu si napísal zoznam: Veci dôležité, ktoré nesmie zabudnúť: Pohár pre Jiřího Březinu za 400 klasických maratónov. Diplom pre Pefa - Inauguračný, veľmi dlho odovzdávaný. Diplom pre Pefa za 1. miesto v Pohári Anjela skazy. Pohár pre Pefa za 1. miesto v Pohári Anjela skazy. Kniha pre Pefa, dar od Aniela skazy.* Diplom pre Igora Heleša, keby sa náhodou objavil. Fotoaparát Ráno nezaspař a stihnúť autobus. Veci menej dôležité, ktoré môže zabudnúť: veci na behanie, lebo energia od "šamana" ešte nedorazila. Ale je celkom možné, že už dorazila, no eN je tak zlý človek, že ju necíti. Boľavé stehno však cíti. A viac, ako je mu milé. Nedá sa ani klusať, nie pokúšať sa o beh. Ale do štartu je deväť hodín. Všetko sa môže na dobré obrátiť. Kiež by sa mu ráno urobilo dobre. *Anjel môj, do kníh venovania zásadne nepíšem. Kniha má byť cenou putovnou. Ak ju Pefo naštuduje, môže ju darovať niekomu inému. Daruje vec, spomienka na dar od Anjela skazy mu zostane. |
Jedného
dňa sa ale ale predsa "demotivovalo". Žiak Braňo predbehol svojho učiteľa. Asi štvrť kilometra pred
cieľom, keď už namyslený učiteľ plánoval nezrýchľovať, zrýchlil
on. Zaskočený pedagóg mal ešte dostatočné rezervy a tempu sa prispôsobil.
Braňo, ktorý nebol príliš dobrý plavec, mal neuveriteľnú
"strunku" v nohách. Bol vyšší ako eN. Bežal lahodným dlhým,
ale veľmi pružným krokom, s ukážkovou dvojitou prácou v členku. Beh
veľmi podobný behu Kubánca Alberta Juantorenu.
Pavučine kvapky rosy